Od hummusu a chia semienok až po nové priateľstvá a beh. Niekedy práve tie najmenšie rozhodnutia vedú k najväčšej zmene, píše Emma Wyatt.
Pred 10 rokmi som si myslela, že nemám rada hummus. Potom som mu dala ešte jednu šancu a zrazu sa hummus a ryžové chlebíčky stali základnými surovinami v mojej chladničke, resp. v špajzi. Neskôr som si ho začala pripravovať sama. Pred 8 rokmi som sójové mlieko ochutnávala len vo vegánskych kaviarňach, keď som tam chodila s vegánskymi priateľmi, teraz však na smoothie a na ovsené vločky namáčané cez noc používam mandľové a kokosové mlieko a „bežné“ mlieko používam len do kávy. Aj ovsené vločky namáčané cez noc boli niečo, čo robili iní ľudia, a chia semienka boli určené pre fanatikov zdravého životného štýlu. Teraz sú to väčšinou moje raňajky.
Žiadna z týchto vecí nie je nič veľké, každá z nich bola malým krokom k tomu, aby som sa snažila žiť o niečo zdravšie a aby bol môj život o niečo lepší. A nejde len o jedlo a zdravie. Začala som organizovať pravidelné „brunchové rande“ s priateľmi, aby sme konečne navštívili niektoré z mnohých kaviarní, ktoré som v Bratislave stále vídala, ale nikdy som do nich nezašla. Takto sa na pravidelnú večeru stretávam s jedným priateľom, a vždy vyskúšame nové miesto.
Všetky tieto veci súvisia s mojím osobným rastom a neustálym zlepšovaním nielen seba samej, ale aj môjho života ako takého. Každá z nich ho robí o niečo krajším, o niečo šťastnejším a o niečo zábavnejším. Niektoré z týchto vecí sú dlhodobé návyky, ktoré som si vybudovala, iné sa viac týkajú môjho celkového postoja k životu a stanovovania priorít toho, čo chcem robiť a dosiahnuť. Nemám na mysli veľké úspechy, ako sú akademické tituly alebo kúpa vlastného domu (hoci aj tie sú dôležité). Mám na mysli každodenné veci, ktoré často považujeme za samozrejmé.
Niektoré z týchto vecí boli prirodzeným pokračovaním návykov, ktoré som si už osvojila (napríklad pridávanie ďalšej zeleniny do jedál, ktoré už varím). Iné si vyžiadali väčšie vedomé úsilie a cielené cvičenie (napríklad som počas počas pandémie začala opäť behať a postupne predlžovala trasu z 3,2 km na 5 km, čo si tiež vyžadovalo malé kroky, a aj teraz si musím pripomínať, aby som sa sústredila na pokrok namiesto dokonalosti, pretože hoci je moja trasa 5 km, neznamená to, že ju už dokážem zabehnúť celú).
Ako som spomínala skôr, žiadna z týchto vecí nie je veľká, ani dramatická zmena. Môj život nie je dokonalý a k dosiahnutiu toho, čo chcem, mám ešte pred sebou dlhú cestu, a to je v poriadku. Viem, že som ešte neskončila, existujú ďalšie malé kroky, ktoré môžem urobiť, aby som naďalej zlepšovala svoj život, svoje psychické a emocionálne blaho.
Ľudia sa tak často sústreďujú na obrovské zmeny a, samozrejme, tie sú niekedy potrebné, ale nezabúdajme na malé kroky, ktoré vedú k veľkým výsledkom. Viem, aké to môže byť ohromujúce, keď sa snažím rozdeľovať svoju energiu na príliš veľa nových návykov naraz. Vyber si jeden, začni s ním, potom ďalší a ďalší. Aká bude tvoja prvá malá zmena, vďaka ktorej bude tvoj život o niečo lepší ako včera?
Napísala: Emma Wyatt