Jazyková škola, to nie sú len cvičenia a učebnice, sú to predovšetkým skúsení a kvalifikovaní lektori, vďaka ktorým sa už množstvu našich študentov otvorila brána do sveta angličtiny. A sú to nielen profesionáli vo svojom odbore, ale aj zaujímaví ľudia, svetobežníci i svojrázne osobnosti. Spoznajte ich s nami lepšie.
Anthony Forsyth pochádza zo severovýchodného Škótska a hovorí, že jeho rodná krajina má so Slovenskom až prekvapivo veľa spoločného. Ako sa dostal z ďalekého Japonska učiť naspäť na Slovensko a čo mu na študentoch najviac lezie na nervy? Prečítajte si v rozhovore.
Cnie sa ti niekedy za domovom?
Ani by som nepovedal. Samozrejme, niektoré veci mi chýbajú, ako napríklad naše národné jedlo – je to niečo ako jaternica – a dobrá whisky, ale napokon, neodišiel som len tak pre nič za nič.
Ako si prišiel k učeniu angličtiny?
Angličtinu som mal vždy rád ako predmet a bol som v nej vždy dobrý, a tak som o nej pravidelne rozmýšľal ako o možnosti, na ktorej si môžem vybudovať kariéru. Ale moja skutočná motivácia, prečo začať cudzincov učiť angličtinu, bola cesta do Japonska. Vždy som tam chcel ísť. Vydať sa tam ako učiteľ angličtiny bol skrátka ten najjednoduchší spôsob, ako sa tam dostať.
Koľko rokov už učíš angličtinu?
Celkovo je to 7 rokov, z toho 2 roky v Japonsku a 5 rokov na Slovensku (a z toho 4 roky v The Bridge). Moja učiteľská kariéra teda zatiaľ pozostáva z pôsobnosti Slovensko-Japonsko-Slovensko. Povedal som zatiaľ? Samozrejme, plánujem zostať v The Bridge, kým ma tu budú chcieť. Pokojne sa nechám pod Baštovou aj pochovať, aby ma tu našli, keď ju raz pri vykopávkach odkryjú.
Ako si sa dostal do The Bridge?
Dva roky som pracoval v Japonsku v rámci štátneho školského systému (11-14 roční žiaci), takže keď som sa vrátil naspäť do Európy, mojou jedinou podmienkou bolo už žiadne deti. A aj keď som mal ponuky aj z iných škôl, The Bridge bola jedinou, kde mi sľúbili, že ak to tak chcem, budem pracovať iba s dospelými. To, že som už poznal túto krajinu a stále som si pamätal, ako povedať „dobrý deň“ a „ďakujem“ bolo len príjemným bonusom. Samozrejme, kým mi Andrea z Bridgeu navrhla, aby som učil aj deti, trvalo celé tri dni. ;P
Kde si pracoval predtým?
Keď som bol na Slovensku prvýkrát, učil som na jazykovke v Trnave, a to bola pre nového učiteľa riadna škola – síce som párkrát do týždňa ráno dochádzal do Bratislavy učiť riaditeľov a zopár vysoko postavených ľudí vo firmách, ale poobede som už obchádzal dediny v okolí Trnavy, spieval pesničky a vymaľovával kartičky so škôlkarmi. Šialené.
Ktorú súčasť svojej práce máš najradšej?
Deň výplaty, to je jasné. Ďalšia otázka? Nie, žartujem. Vždy sa mi páčil ten pocit zadosťučinenia, keď vidíte, že to študent konečne „pochopil“ a naučil sa niečo nové, alebo zvládol niečo, čo predtým nedokázal. To a (nie vždy, ale celkom často) aj vzťahy, ktoré si v rámci tejto práce vytvoríte so širokou škálou rôznych ľudí.
Čo ti u študentov najviac lezie na nervy?
„Ježiš Mária, koľko ešte máme?“ Zasa žartujem. Úprimne? Niekedy si študenti myslia, že jedna hodina do týždňa strávená s native speakerom stačí na to, aby začali hovoriť anglicky na rovnakej úrovni. Toto očakávanie môže byť skutočná prekážka. My nedávame domáce úlohy alebo rôzne zadania na to, aby sme študentov mučili. Ale ak by svoju lekciu strávili tým, že sa bude na nich lektor pozerať, ako píšu biografiu alebo iné cvičenie, určite by neboli spokojní. Nerealistické očakávania, že zvládnuť cudzí jazyk sa dá bez vynaloženia skutočnej námahy ma vie niekedy naozaj nahnevať.
Aká je tvoja najlepšia vlastnosť a aká je tá najhoršia?
Ťažká otázka. Som veľmi úprimný a vždy hovorím to, čo si myslím. Problém je, že niekedy zabudnem na diplomaciu a môžem byť až príliš priamy. Ľuďom sa to občas nepáči. Som celkom inteligentný a zábavný, no ako ste si mohli všimnúť, občas aj trochu arogantný. A ako som už spomínal, som si úplne istý, že som v istom zmysle šialený. Veď som sa presťahoval z Japonska na Slovensko, preboha.
Čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase? Robíš niečo aj profesionálne?
Ak sa to ráta, nedávno som dopozeral YouTube len kvôli tomu, aby som získal viac všeobecných vedomostí, o ktorých sa viem rozprávať so svojimi študentmi. Áno, pozrel som si celý YouTube, aj konšpiračné veci. Vedeli ste, že Bill Gates nás chce cez mikročipy kontrolovať a práve preto ich už neviete nikde zohnať? Pretože sú všetky v covidových vakcínach a 5G signáloch? Celé to úplne dáva zmysel, naozaj… Nech sa páči, na ukážku trochu pravého škótskeho humoru, len pre vás.
Inak som veľký geek a mám rád pop kultúru – filmy, seriály a tak ďalej. Futbal je tiež mojím veľkým koníčkom – nedávno som začal pracovať na tom, aby som trochu zhodil a bol viac fit a snáď si ho jedného dňa namiesto pozerania aj znova zahrám.
Máte chuť zlepšiť si svoju angličtinu? Napíšte nám na kurzy@thebridge.sk alebo zavolajte na číslo +421 948 104 916 a možno vám sadne práve ten s Anthonym a jeho svojským zmyslom pre humor.