Hlavne pre staršiu generáciu bolo celkom bežné vnímať etapu vzdelávania v živote ako niečo, čo sa človeka týka najmä v detstve a mladosti. Po maturite či promóciách bol človek vedomostne plne vybavený a vzdelávanie sa ho už viac netýkalo. Prečo to je v súčasnosti inak a ako by mal človek pristupovať k vzdelávaniu, keď vykročí zo školy za svojou kariérou? Rozprávali sme sa s Petrou Kotuliakovou, riaditeľkou občianskeho združenia Aj Ty v IT, ktoré ženám pomáha preraziť v IT svete.
Doba sa výrazne zmenila a zdá sa, že neustále vzdelávanie sa netýka už len profesií z oblasti vedy či medicíny, ale nezaobíde sa bez neho de facto každý. Ako je fakt potreby celoživotného vzdelávania podľa vás vnímaný u nás na Slovensku?
Stále u nás pretrváva nastavenie, že získaním maturitného či univerzitného diplomu pre väčšinu ľudí vzdelávanie končí. Roky, ktoré chodia do školy vnímajú ako obdobie nevyhnutného „zla“, a ukončenie školskej dochádzky ako dosiahnutie nejakej méty.
Potreba celoživotného vzdelávania je však v súčasnosti výrazne zosilnená intenzívnymi zmenami v spoločnosti. Od zmeny charakteru práce, kde idú do popredia mäkké zručnosti zdôrazňujúce potrebu spolupráce a zdieľania na diaľku, ovládanie online komunikačných nástrojov až po obsah pracovných pozícií. Pričom spektrum pozícií je ovplyvnené rastúcou automatizáciou, ktorá kompletne mení pracovné prostredie aj znalosti, ktoré trh práce vyžaduje.
(Pozn. redakcie: Dopyt po IT pracovníkoch stále rastie a tak neustále pribúdajú aj pracovné ponuky v sektore informačných technológií.)
Existuje podľa vás profesia, ktorá sa dnes zaobíde bez refreshovania a doplňania nových vedomostí?
Voľakedy by sme si možno za názorný príklad vzali pastiera dobytka. Avšak dnes už aj farmári využívajú techniku na sledovanie pohybu stáda, jeho smerovanie, evidenciu prírastkov a podobne.
Dôležité je uvedomiť si, že dopĺňanie vedomostí nerobíme iba preto, lebo to od nás niekto vyžaduje. Oveľa dôležitejšia je vnútorná motivácia. Učíme sa, aby sme mali stále funkčný a aktívny mozog, aby sme ako ľudia stále „rástli“ a neprestávali objavovať všetky nové veci, ktoré nám technika a súčasný svet ponúka. Vidieť vo vzdelávaní hlavne príležitosť pre seba, až potom pre nášho zamestnávateľa.
Malo by podľa vás zamestnávateľom záležať na tom, aby zamestnanci mali motiváciu ku zveľaďovaniu ich znalostí a vedomostí?
Určite. Pretože človek, ktorý sa učí, je pre zamestnávateľa najväčším bohatstvom. S takýmto človekom viem ďalej rozvíjať biznis, pretože vie reagovať na nové trendy a techniky. Úlohou zamestnávateľa je však zároveň dať zamestnancovi priestor na rast, prostriedky a podporu. Musia to chcieť obidvaja, a ideálne je keď si aj spoločne nastavia vzdelávací plán.
Sú na Slovensku zamestnanci zo strany zamestnávateľov dostatočne motivovaní ku celoživotnému vzdelávaniu?
Na toto myslím neexistuje jednotná odpoveď. Niektoré firmy sú skvelými motivátormi, iné slabšími, ďalšia skupina vzdelávanie zamestnancov vôbec nerieši. Podstatné pre firmy je uvedomiť si, že zamestnanci už možnosti vzdelávania vnímajú ako dôležitú súčasť svojho rozhodovania pre koho budú pracovať. Preto sa dobre skoncipovaný vzdelávací plán a možnosti, ktoré mi firma ponúka, stávajú konkurenčnou výhodou na pracovnom trhu.
Čo čaká človeka, ktorý nepovažuje za nutné vzdelávať sa aj po opustení brán škôl či univerzít?
Chvíľku bude žiť z toho, čo sa naučil na škole, ako junior dostane podporu a zaškolenie u zamestnávateľa, takže jeho výkonnostná krivka by mala ísť hore. Každý zamestnávateľ má však aj vlastné požiadavky na vedomosti, preto ani tento argument nie je úplne univerzálny. Pri nástupe do práce veľa absolventov absolvuje intenzívne vzdelávanie a pre zamestnávateľa začne prinášať hodnotu až po dlhšom období.
Avšak ak niekto zásadne odmieta ďalšie vzdelávanie, jeho profesijná krivka bude stagnovať, a časom klesať dole.
Aké formy celoživotného vzdelávania využívate vy sama?
Ja stále dopĺňam svoje jazykové znalosti, popritom nám rastie Aj Ty v IT čo na mňa kladie požiadavky na vedomosti v oblasti vedenia tímov a manažovania organizácie. Toto sú pre mňa nové veci, takže sa práve tu musím veľa učiť. A áno, robím chyby, vraciam sa k nim, diskutujem s ľuďmi, radím sa. Priznať si, že niečo neviem a potrebujem pomoc je pre mňa základom aj v osobnom raste.
IT sektor sa skutočne rýchlo mení a vyvíja, ako vidíte situáciu na Slovensku?
IT sektor je pre Slovensko príležitosť vybudovať si meno a kredit vo svete tým, že budeme vytvárať hodnoty, postavené na ľudskom kapitáli. Toto odvetvie vyžaduje veľké množstvo vedomostí a ľudí zapálených pre objavovanie. Veľkostne je Slovensko ideálne napríklad na testovanie inovácií. Musíme si však uvedomiť, že nejaký veľký základný vývoj sa nám bude ťažko robiť, pretože nemáme ani toľko zdrojov ani množstvo odborníkov, ktorými by sme konkurovali veľkým ekonomikám.
V čom držíme krok so svetom a v čom naopak by sme mali pridať?
Slovensko bolo výrazne vpredu voči západnej Európe v nasadzovaní bankových produktov, online platieb a kartových systémov. A v čom by sme mali pridať? Z môjho pohľadu jednoznačne v technickom vzdelávaní. Všetky príležitosti ktoré nám IT prináša vyžadujú aj ľudí, ktorí sa ich chopia a budú ich vedieť využívať.
Prečo ste sa rozhodli venovať sa špecificky ženám v IT?
Pretože som cítila, že ženy tú podporu potrebujú. Keď doplníme ten chýbajúci dielik skladačky, ktorým je vzdelanie, výsledok bude úžasná stavba. S dievčatami sa od malička rozprávame, ako budú mať svoju rodinu, budú maminkou, budú pani doktorkou. Cestu k technológiám im ukazujeme len veľmi pomaly, a potom sa divíme, že nejdú týmto smerom. Pritom kapacitu aj vedomosti na to majú. Preto im tieto dvere otvárame, následný výber už ale nechávame na nich. Je však dôležité, aby vedeli, čo im technika ponúka, aké možnosti na realizáciu môžu mať.