Päť eur za hodinu je nonsens, firmy platia za vzdelávanie tisícky

Hoci sa o dôležitosti vzdelávania neustále hovorí, v praxi ešte stále v čase neistoty veľa firiem rozpočty na vzdelávanie znižuje. „Keď ubúda nový biznis, často naše rozhodnutia vedie úbytok peňazí, nie prírastok času. Financie kolíšu, ale čas plynie rovnako, preto keď ho máme zrazu viac, využime ho na rozvoj ľudí a inovácie. Napríklad zlepšovanie jazykov či práca s AI nástrojmi sú zručnosti, ktoré si nemožno len tak dokúpiť – treba ich budovať vopred. Učenie sa a skúšanie nových vecí si vyžaduje čas a energiu,“ hovorí riaditeľka jazykového centra the Bridge Klaudia Bednárová, držiteľka ocenenia TREND Podnikateľka roka 2022.

Mnohé firmy však investujú do jazykového vzdelávania mesačne stovky, v prípade väčších firiem nižšie tisícky eur. Vedia totiž, že vďaka cudziemu jazyku získajú ich zamestnanci nielen schopnosť komunikovať so zahraničnými klientmi či dodávateľmi, ale aj prístup k informáciám, ktoré zužitkujú v prospech firmy.

Rozhovor o aktuálnej situácii na trhu jazykového vzdelávania vyšiel v týždenníku TREND a vy si ho môžete prečítať v neskrátenej verzii prečítať na našom blogu.

Cenu vzdelávania by mali určovať náklady a hodnota

Koľko stoviek či tisíc eur vynakladajú firmy na jazykové vzdelávanie za mesiac?

Ak len narýchlo spočítame obraty desiatich bratislavských jazykových škôl a agentúr, ktoré nám podhodí Google, dostaneme sa na sumu približne 10 miliónov eur ročne investovaných do jazykového vzdelávania. A to nepočítame desiatky menších škôl a samostatne pôsobiacich lektorov – takže celková suma môže pokojne presiahnuť 15 miliónov eur len v Bratislave.

Výška investície sa na firmu ťažko paušalizuje, no pre lepšiu predstavu: ak má firma vo výučbe okolo 100 zamestnancov, mesačné náklady môžu byť 2 000, ale aj 8 000 eur – v závislosti od formátu a intenzity výučby. Zaujímavé je že výšku investície oveľa menej určuje hodinová sadzba, ktorá je štandardne predmetom jednaní a oveľa viac napríklad rozdelenie študentov do skupín, frekvencia výučby, alebo nároky na kvalitu lektorov. Firmy však tieto faktory riešia až po výbere jazykovej školy na základe hodinovej sadzby.

Keď sa porovnáva cena za IT kurzy či soft skills, jazyky z toho často vyjdú ako najlacnejšie. Prečo je to tak?

To je veľmi dobrá otázka. Zdá sa, že pri jazykovom vzdelávaní máme prekvapivo vysokú mieru tolerancie voči nekompetentnosti lektorov. Aj dnes, podobne ako v 90. rokoch, je bežné, že jazyky učia študenti alebo cudzinci – často bez kvalifikácie a bez potrebných pedagogických zručností.

Že to nie je len môj subjektívny dojem, potvrdzujú aj pracovné ponuky na profesia.sk, kde sadzby za výučbu jazyka začínajú už od 5 € na hodinu. Takéto čísla by ste v IT alebo soft skills tréningu len ťažko hľadali. Pre porovnanie: na tréning prezentačných zručností pred board meetingom nepríde študent ani niekto, kto „už niekedy videl flipchart“, no v jazykovom vzdelávaní sa ešte stále stáva, že príde nekvalifikovaný lektor. Aj klienti s veľkou zodpovednosťou a obmedzeným časom neraz dostanú lektora, ktorý síce pôsobí milo a hovorí plynulo, ale nevie skutočne učiť.

Zohráva tam úlohu aj fakt, že naučiť sa jazyk trvá dlhšie, preto to nemôže mať v prepočte až takú cenu ako softskill víkendový kurz?

Z môjho pohľadu by cenu vzdelávania mali určovať predovšetkým náklady a hodnota, ktorú prinášame. Žiadna kvalitná škola nie je lacná – nie preto, že by mala prehnanú maržu, ale preto, že vybudovať silný tím lektorov si vyžaduje roky investícií a je to nikdy nekončiaci proces.

Dobrá škola je živý ekosystém, ktorý potrebuje neustálu starostlivosť a investície do ľudí – do ich rozvoja, vzdelávania a podpory. Pretože platí: čo nemám ako učiteľka, to nemôžem dať ďalej svojim študentom.

Ako raz trefne povedal pán Vlado Burian: „Nie je ľahšia práca ako byť zlým učiteľom, a nie je ťažšia práca ako byť dobrým učiteľom.“ A ja k tomu len dodám – akokoľvek málo investujem do nekvalitného vzdelávania, stále veľa investujem.

Vzdelávanie ostáva prioritou aj počas krízy

Učia sa firmy len jazyk alebo už angličtinu berú ako prostriedok a požadujú kurzy v angličtine, kde je cieľom naučiť sa niečo iné? Čo sa takto napríklad učia? Po čom je na trhu dopyt?

Dopyt po kurzoch v angličtine rastie a myslím si, že je to trh s veľkým potenciálom. Napríklad my ponúkame medzinárodne akreditovaný koučingový výcvik v angličtine, ktorý využívajú skúsení kouči aj profesionáli pôsobiaci v medzinárodnom prostredí. Očakávam, že podobných kurzov bude na Slovensku postupne pribúdať.

Mnohé firmy hovoria, ako je vzdelávanie dôležité, ale vždy keď príde kríza, rozpočty naň sekajú ako prvé. Prečo je to tak?

Myslím si, že firmy škrtajú vzdelávanie v kríze, lebo ho vidia ako náklad s dlhodobým efektom, jeho prínos sa ťažko meria, často chýba strategický pohľad a závisí to aj od firemnej kultúry a vedenia. Paradoxne však práve v krízach zohráva kľúčovú úlohu pri adaptácii a inovácii.

Áno, mám skúsenosť, že hoci firmy deklarujú dôležitosť vzdelávania, tak v čase krízy patrí príliš často medzi prvé oblasti, kde sa škrtá rozpočet. Z môjho pohľadu je na to niekoľko dôvodov. Krátkodobý pohľad na náklady, ťažšie merateľný prínos, podcenenie strategického významu a v neposlednom rade kultúra a leadership.

Tam, kde vedenie naozaj verí v silu rozvoja a dlhodobého budovania tímu, zostáva vzdelávanie prioritou aj počas krízy. Tam, kde chýba takáto vízia, ide ako prvé preč.

Zažívate redukciu na strany klientov teraz aj vy? Ako dlho to už trvá? O koľko percent zhruba klesajú tržby v medziročnom porovnaní?

Hoci v rozhovoroch s klientmi veľmi citlivo vnímame nepohodu a neistotu spôsobenú aktuálnou ekonomicko-politickou situáciou doma aj vo svete, pokles tržieb vo firemnom vzdelávaní sme zatiaľ nepocítili. Je to najmä preto, že naši klienti sú firmy, pre ktoré si uvedomujú, že znalosť jazyka je strategickou nevyhnutnosťou, nie len zamestnaneckým benefitom.

Ako premietate do vášho rozpočtu pokles tržieb vy? Na čom šetríte vy, čo vo firme redukujete?

Sme škola – vzdelávanie je naša misia aj každodenná realita. Hoci sa o jeho význame veľa hovorí, ako segment zostávame chronicky podfinancovaní. Kde nie je priestor na plytvanie, tam nie je ani priestor na šetrenie.

Rozvoj učiteľov je základný predpoklad kvalitnej výučby

V akom objeme vynakladáte ročne prostriedky na vzdelávanie učiteľov? Má to stúpajúcu tendenciu? Ako je nastavený ich rast?

Približne 10 % nášho obratu reinvestujeme do rozvoja a vzdelávania nášho lektorského tímu. Hoci máme dlhodobo stabilný kolektív, náklady na vzdelávanie prirodzene rastú. Nízka fluktuácia nám umožňuje venovať pozornosť nielen metodike výučby, ale aj rozvoju pokročilých zručností.

Naši lektori sa vzdelávajú napríklad v koučingových zručnostiach, ktoré im pomáhajú efektívnejšie pracovať so študentmi – nielen pri nastavovaní cieľov, ale najmä pri ich napĺňaní. Mnohí naši študenti sú časovo vyťažení, a preto je schopnosť lektora udržať si ich pozornosť, rozvíjať ich motiváciu a budovať disciplínu kľúčová pre dosahovanie skutočných výsledkov.

S akým typom vzdelávania začali a k akému typu kurzov postupne smerujú? Aké schopnosti si osvojujú? Máte nejaký univerzálny smer, ktorý od každého vyžadujete?

Základom našej práce je kvalitná metodika výučby angličtiny, avšak nemenej dôležitá je schopnosť lektorov vnímať a citlivo reagovať na individuálne potreby našich študentov. Rozvoj lektorov preto u nás stojí na kombinácii kurzov, mentoringu a sebareflexie.

Keďže náš tím tvorí takmer 50 lektorov, systematické vzdelávanie si vyžaduje skupinové tréningy a tímovú spoluprácu v menších skupinách. Aktuálne máme skupinové vzdelávanie zamerané na metodiku angličtiny, koučingové zručnosti, metódu CLIL a tréning mentorov. Vzdelávanie v skupinách nie je len o získavaní nových zručností od trénerov – je to aj proces vzájomného spoznávania sa, budovania dôvery a profesionálneho rešpektu. To potom následne vytvára priestor na zdieľanie skúseností a učenie sa jeden od druhého.

Má na vzdelávanie nárok každý alebo ako máte nastavený „odmeňovací“ systém? Vy to asi odmeňovaním nenazývate. Je to samozrejmosť?

Nie je to o nároku na vzdelávanie, ale o zodpovednosti neustále sa učiť, rozvíjať svoje zručnosti a prehlbovať vedomosti. Ako učiteľka môžem odovzdať len to, čo sama mám. Niekto múdry raz povedal, že učiť by mali len tí, ktorí sa nikdy neprestali učiť – a s tým sa úplne stotožňujem. Rozvoj učiteľov nie je benefit, je to základný predpoklad kvalitnej výučby.

Bratislava nie je na konci civilizovaného sveta, no cudzinci o tom nevedia

Je na Slovensku dostatok kvalitných učiteľov jazykov? Z čoho vyberáte?

Dobrých učiteľov nie je nikdy dosť – a na Slovensku ich máme výrazne menej, než by sme potrebovali. Dlhodobé zanedbávanie školstva sa už teraz odráža nielen na kvalite a dostupnosti učiteľov, ale bude mať čoraz vážnejšie dopady na stav spoločnosti, našu konkurencieschopnosť, ekonomický rast a kvalitu života, napríklad aj cez zdravotníctvo. Vzdelávanie je základ všetkého – a ak ho nebudeme systematicky posilňovať, pocítime dôsledky naprieč celou krajinou.

Chápu učitelia, že byť učiteľom znamená celoživotne sa vzdelávať?

Dobrí učitelia to chápu a vnímajú svoju profesiu ako neustály proces učenia sa a rastu. Zároveň však treba priznať, že nie všetci majú na to vytvorené podmienky alebo motiváciu. Ak chceme, aby sa učitelia naozaj celoživotne vzdelávali, potrebujeme im dať čas, podporu a uznanie, že ich rozvoj je kľúčový pre kvalitu vzdelávania ako takého.

Máte aj nejaké zahraničné programy a aktivity, aby ste si ich vychovali a pritiahli z cudziny?

Ako firma vieme ponúknuť motivačný príspevok, zabezpečiť ubytovanie či kvalitný rozvojový program. No nedokážeme vytvoriť paralelný svet bez korupcie, byrokracie, inflácie či agresivity vo verejnom priestore. Ak sami Slováci čoraz častejšie uvažujú o odchode z krajiny, je málo pravdepodobné, že by sa sem vo veľkom hrnuli cudzinci.

S akými predsudkami voči Slovensku sa u nich stretávate? Prečo sa zdráhajú prísť? Evidujú politiku?

Myslím si, že úplne prvou a zásadnou prekážkou je veľmi nízke povedomie o existencii Bratislavy a Slovenska ako takého. Väčšina ľudí presne vie, kde sa nachádza Praha, Viedeň, Budapešť – a dokonca aj Brno, Bratislava je skôr výnimka. Vôbec to nie je destinácia, kam by sa ľudia aktívne pozerali pri hľadaní práce v zahraničí.

V porovnaní s Prahou, kam cudzinci chcú ísť žiť a teda si tam hľadajú prácu, máme veľkú nevýhodu hneď na začiatku. Ako škola musíme vynaložiť značné úsilie, aby sme potenciálnych lektorov zaujali a až potom – často počas pohovoru – zistia, že sme len 60 km od Viedne a vďaka blízkosti letiska Schwechat nie sme „na konci civilizovaného sveta“.

Rozhovor pre TREND: Peter Scherhaufer / Spracovanie pre blog: Kamila Jančíková

Foto: Patrik Gubiš, Kamila Jančíková, Anna Zozulia