Inkluzívny vzdelávací proces by mal byť viac dynamický

Naša lektorka Zuzana Žipaj-Mišková sa na prelome júla a augusta v írskom Dubline zúčastnila v rámci programu Erasmus+ vzdelávacieho programu Inclusive Practices in English Language Classroom. Aké poznatky a zážitky si priniesla? Dočítate sa v krátkom rozhovore.

Čo sú inclusive practices?

Inclusive practices, teda inkluzívne techniky v triede, sú zamerané na výučbu študentov s dyslexiou, poruchou pozornosti alebo autizmom. Vzdelávanie bolo veľmi informačne nabité. Získala som základné vedomosti o tom, čo tieto diagnózy znamenajú, ako sa prejavujú a ako títo študenti vidia svet. Schválne, skúste si prečítať text očami dyslektika: https://geon.github.io/programming/2016/03/03/dsxyliea

Prečo si sa rozhodla zúčastniť sa mobility?

Ako učiteľ ste občas ako taký žonglér : snažíte sa udržať loptičky vo vzduchu, prebrať naplánované učivo v stanovenom čase, dohliadnuť na to, koľko rozprávate, zapisujete dochádzku, plánujete, šijete hodiny študentom na mieru… Je preto pre nás podstatné, aby techniky v triede boli čo najjednoduchšie a najpraktickejšie.

Aké techniky je teda vhodné aplikovať v inkluzívnej triede?

Výborným príkladom je porucha pozornosti, pri ktorej je dôležitý pohyb a striedanie aktivít. Ak si ako učiteľ môžete zvoliť aspoň jednu kinestetickú aktivitu a prestriedať ju s inými, máte vyhraté. Menšie dávky sú dôležité aj pri dyslexii. Kratšie a farebne rozlíšené texty sú veľmi nápomocné. Dôležité je aj poriadne naučiť slovnú zásobu a vynechať techniky ako rýchle skenovanie textu. Autizmus je zložitá a komplexná téma, keďže hovoríme o spektre, no jeho sprievodnými javmi môžu byť dyslexia, Aspergerov syndróm, či ADHD. Je preto nevyhnutné poriadne spoznať študenta. Prekvapivou informáciou z kurzu bolo, že vzdelávací proces by nemal byť pomalší, ale viac dynamický, čím sa rúca stereotyp spojený s pomalším učením.

Mala si čas aj objavovať mesto?

Áno. Navštíviť Írsko bol vždy môj sen. Milujem írskych hudobníkov, rada si pochutnám na dobrej whiskey a zbožňujem chladnejšie počasie. No povedzte, nie je to raj? Pre mňa určite, zažila som tu všetko spomenuté. Živá hudba bola takmer na každej ulici. Mohli ste len tak stáť a počúvať, alebo zaliezť do najbližšieho podniku a vychutnávať si hudbu pri poháriku Guiness piva, obľúbeného nápoja Írov. Najkrašie však bývali cesty do a zo školy. Prechádzala som okolo Katedrály sv. Patrika, majestátnej budovy, ktorá dýchala históriou. Ráno sa mesto iba prebúdzalo, no popoludní ľudia posedávali v parku okolo katedrály, čítali knihy či večerali.

Ako by si pobyt v Dubline zhrnula na záver?

Írsko určite nesklamalo, ba priam predčilo moje očakávania. Som rada, že som nadobudla vedomosti, ktoré môžem ďalej posunúť svojim kolegom a zároveň som načerpala energiu z nových zážitkov.

Spracovala: Kamila Jančíková / Foto: Zuzana Žipaj-Mišková