Vladislav Malast je nielen jedným z našich študentov, ale má tiež celkom netradičné povolanie – snaží sa z pozície galerijného pedagóga čo najviac priblížiť umenie bežným ľuďom, najnovšie aj v spolupráci s The Bridge. Ak sa vyberiete do Galérie mesta Bratislavy, možno aj na jeden z týchto špeciálnych večerov so sprievodom v angličtine, môžete ho stretnúť práve tam. Prečítajte si, ako vyzerá Vladislavova práca a dozviete sa aj to, prečo je anglický jazyk dôležitý pre jeho povolanie.
V Galérii mesta Bratislava pracujete ako galerijný pedagóg, v čom spočíva vaša práca?
Som súčasťou vzdelávacieho oddelenia, v rámci ktorého ja a moji kolegovia pripravujeme a realizujeme programy pre návštevníkov. Programovou ponukou oslovujeme rôzne návštevnícke skupiny – širokú verejnosť, rodiny s deťmi aj školské skupiny. Usilujeme sa o to, aby v galérii mohli stráviť kvalitne naplnený čas. Každý program prispôsobujeme danému návštevníkovi, takže niekedy môže mať viac intelektuálny či vzdelávací charakter, inokedy zážitkový, zábavný alebo kreatívny. Často sa zameriavame na sprostredkovanie zážitku cez aktívne vnímanie a sebarealizáciu v ateliéri. Moja práca však býva previazaná aj s ďalšími subjektami, býva výsledkom zaujímavých spoluprác. Takýmto partnerom je aj The Bridge. Veľmi sa tomuto prepojeniu teším.
K spolupráci sa ešte dostaneme. ☺ Využívate angličtinu pri svojej práci aktívne?
Bez angličtiny si svoju prácu nedokážem predstaviť, stala sa celkom prirodzenou súčasťou môjho fungovania. Dôležité je napríklad byť „v obraze“ o tom, čo v galerijnej pedagogike robia iné galérie, teda aj svetové, a takýmto spôsobom vyhľadávať rôzne inšpirácie. Takisto študijné materiály k výstavám a k témam, ktoré ponúkajú, sa nemusia vždy obmedzovať na slovenské prostredie a slovenský jazyk. Moja práca s cudzojazyčnými návštevníkmi zatiaľ nie je veľmi častá. Niekedy prichádzajú zahraničné návštevy, diplomatické delegácie alebo cudzojazyčné školy. V GMB však už podnikáme kroky k tomu, aby cudzojazyčná komunita v Bratislave spoznala Galériu mesta Bratislavy ako miesto, kde je možné zažiť programy, medzi nimi aj komentované prehliadky v anglickom jazyku. Takýmto krokom bolo aj spustenie pravidelného cyklu Let´s Talk Art!
Let´s Talk Art! pravidelne pripravujete v spolupráci s The Bridge. Ako takýto podvečer strávený v Galérii mesta Bratislava vyzerá?
Tento čas strávime spoločne prechádzkou medzi umeleckými dielami, ktoré nám poskytnú priestor pre zaujímavé témy. Ako lektor sa usilujem vzbudiť a udržiavať záujem. Snažím sa rozprávať najmä o veciach, ktoré je na dielach možné aj priamo vidieť alebo ich podávam čo najviac zrozumiteľným spôsobom. Dôležitý je pre mňa aj určitý stupeň empatie, pretože nie každý je nastavený na rovnaké tempo, niekomu vyhovuje pomalšie, inému rýchlejšie a na to je potrebné reagovať. Takisto reagujem na to, aký spôsob jazyka je pre skupinu najvhodnejší, či vážnejší alebo viac odľahčený – miera jedného alebo druhého sa tiež ukáže priamo v tej interakcii.
Môžu sa návštevníci do výkladu aj nejako aktívne zapojiť?
Rád dávam priestor pre obojstranný dialóg, no nikdy nie núteným spôsobom, pretože nie každý sa rád aktívne zapája a cíti sa komfortnejšie v pasívnej polohe. V jednom prípade sme si na záver urobili aj krátku aktivitu priamo vo výstave. Takéto prvky môžu byť niekedy oživením, no zatiaľ to nie je pre tento formát pravidlo.
Ako vznikla myšlienka uskutočniť niečo také ako je projekt Let’s Talk Art?
Súčasnému vedeniu aj celému pracovnému tímu Galérie mesta Bratislavy veľmi záleží na tom, aby sme boli bezbariérovou a inkluzívnou kultúrnou inštitúciou. Potenciál pracovať u nás výraznejšie s cudzojazyčným publikom sme vnímali a stále vnímame veľmi intenzívne. No nemusí ísť nutne len o cudzincov žijúcich v Bratislave, pretože anglický jazyk je živou súčasťou aj domácich. Azda každý, kto sa učí angličtinu, vyhľadáva príležitosti, kde ju môže využiť. Preto pri komunikácii o tomto programe pripomíname, že je vhodný aj pre tých, ktorí sa angličtinu učia alebo komunikáciu v nej vyhľadávajú a, samozrejme, majú radi umenie.
Ako ovplyvnilo štúdium angličtiny váš osobný alebo profesionálny život?
Myslím si, že odmenou za ovládanie jazyka sú niektoré moje zahraničné priateľstvá, ale aj príjemné pocity z toho, že som s niekým z inej krajiny strávil čas v galérii hodnotným spôsobom. Za celé moje doterajšie pôsobenie v oblasti galerijnej pedagogiky (okrem GMB som pred tým dlhšie pracoval v SNG) som zažil veľa takýchto stretnutí so zahraničnými návštevníkmi. A odchádzal som vždy veľmi obohatený, najmä po tej ľudskej stránke. Pretože keď sa návštevník cíti dobre, často sa aj on sám prejaví a odovzdá vám tiež niečo pekné zo seba.
Ktorú súčasť svojej práce máš najradšejMomentálne navštevujete jazykový kurz v jazykovej škole The Bridge. Ako ste sa o nej dozvedeli a prečo ste si vybrali práve kurz angličtiny tu?
Moje štúdium na jazykovej škole súvisí s partnerstvom, ktoré bolo vytvorené medzi The Bridge a GMB na úrovní vedenia oboch inštitúcií. Veľmi si túto iniciatívu vážim a rád som na ňu zareagoval čo najviac pozitívne a otvorene. Partnerstvo umožňuje, aby som sa ja zlepšoval v jazyku a vďaka tomu podával kvalitnejší výkon v službách, ktoré sú prospešné aj pre ostatných kurzistov The Bridge. Kurzisti môžu byť obohacovaní o zážitky s umením a zároveň dostávajú príležitosť komunikovať v angličtine v mimoškolskom prostredí. Let’s Talk Art je však program otvorený aj pre „nekurzistov“, takže je tu priestor stretnúť sa aj s neslovenskými návštevníkmi, možno i s native speakermi.
Aký konkrétny kurz navštevujete v The Bridge?
Navštevujem kurz B2 s lektorkou Mary Clarke formou online hodín.
Bolo niečo, z čoho ste mali pred začiatkom štúdia obavu?
Na samom začiatku som mal obavy, pretože som si to nevedel dostatočne predstaviť. Angličtinu formou vyučovacích hodín som mal iba na strednej škole(!), a to už je dosť dávno. Odvtedy bol mojou angličtinou život sám – knižky, filmy, internet, neskôr aj internetové rádio a najmä práca, kde sa hoci nie intenzívne, ale pomerne pravidelne vyskytovali a dodnes vyskytujú príležitosti používať angličtinu jednak pasívne pri príprave programov a jednak aktívne pri práci s návštevníkom. Avšak hneď prvá hodina bola pre mňa veľkým zážitkom a potom už všetky.
Čo sa dialo na prvej hodine?
Na prvej hodine sme sa s Mary Clarke rozprávali o tom, kto sa čomu venuje. Rozprával som jej o svojej angličtine a o svojej práci v galérii. Celé stretnutie bolo nesmierne príjemné a už som sa na hodiny iba tešil a neobával.
Koľko rokov sa už učíte angličtinu?
Na strednej škole štyri roky, potom bola akási pauza a po vysokej škole v galerijnom prostredí pomalé, ale isté zlepšovanie formou neintenzívneho používania. To obdobie trvá doteraz, už asi 20 rokov. Teraz však prebieha „renesancia“, pretože od minulého roka absolvujem hodiny v The Bridge.
Najbližší podvečer Let’s talk Art! sa koná už 25.5.. Na akú konkrétnu výstavu či expozíciu sa môžeme v rámci neho tešiť?
V ten deň sa virtuálne poprechádzame po starej Bratislave. Galéria mesta Bratislavy pripravila veľkú výstavu s názvom Pozri, Prešporok! Sú na nej prezentované grafické listy, fotografie a tiež niekoľko malieb s pohľadmi na mesto z obdobia od 16. do 19. storočia. Výstava je príbehom o tom, čo a akým spôsobom v našom meste najviac pútalo pozornosť umelcov, no tiež o tom, ako sa v priebehu storočí menil jej vzhľad. A pretože je postavená tak, aby sa divák od miestnosti k miestnosti „prechádzal“ po jednotlivých častiach mesta, urobíme si takúto spoločnú prechádzku aj my. Sám sa už na toto stretnutie veľmi teším a srdečne naň pozývam všetkých záujemcov.
Ak vás večery Let’s talk Art! zaujali, viac o nich sa dozviete na stránkach GMB a v prípade, že hľadáte spôsob, ako si zlepšiť svoju stredoškolskú či akúkoľvek inú angličtinu, budeme radi, ak nám napíšete na kurzy@thebridge.sk alebo zavoláte na číslo +421 948 104 916.