Jazyková škola, to nie sú len cvičenia a učebnice, sú to predovšetkým skúsení a kvalifikovaní lektori, vďaka ktorým sa už množstvu našich študentov otvorila brána do sveta angličtiny. A sú to nielen profesionáli vo svojom odbore, ale aj zaujímaví ľudia, svetobežníci i svojrázne osobnosti. Spoznajte ich s nami lepšie.
Emma je pohodová empatická lektorka, ktorá pochádza z juhozápadného Anglicka. Niekoľko rokov žila, študovala a pracovala v Londýne a v podstate ju do The Bridge priviedla náhoda. Prečítajte si, ako jej kroky viedli cez Českú republiku a Španielsko až k nám a aj o tom, čo má na svojej práci najradšej.
Cnie sa ti niekedy za domovom?
Niekedy. Chýbajú mi kamaráti z Londýna, to, že s nimi nemôžem osláviť ich narodeniny a, samozrejme, aj rodina.
Ako si prišla k učeniu angličtiny?
Nepamätám si presne, kedy mi prvýkrát napadlo urobiť si pedagogickú kvalifikáciu. Rozhodne to nie je to, čo som plánovala robiť, keď som bola na univerzite. 🙂 Ale som rada, že som s tým začala. Teraz si už neviem predstaviť, že by som robila niečo iné.
Koľko rokov už učíš angličtinu?
Čoskoro to bude desať rokov a je to môj štvrtý akademický rok v The Bridge.
Ako si sa dostala do The Bridge?
Vtedy som pracovala v Českej republike a do Bratislavy som sa vybrala na víkend s kamarátkou. Mesto sa mi naozaj zapáčilo a hovorila som si, že možno je čas posunúť sa z môjho predchádzajúceho pôsobiska v Čechách. Vošli sme do kaviarne hneď vedľa školy, ktorá sa predtým volala Eleven books a vtedy som si zapamätalaznak The Bridge na budove hneď vedľa kaviarne. Asi o rok neskôr, keď som hľadala možnosti, kam ísť, som tam poslala životopis.
Kde si pracovala predtým?
Predtým som pracovala v jazykových školách v Bournemouthe aj Londýne vo Veľkej Británii a v Českej republike aj v Španielsku a som veľmi rada, že teraz učím v The Bridge. Príležitosti, ktoré dostávam tu, som nemala na žiadnom z prechádzajúcich pôsobísk.
V čom je podľa teba škola The Bridge iná ako tie ostatné?
Určite veľa investujú do učiteľov, ich profesionálneho aj ľudského rozvoja. Počas pandémie bola škola aj všetci, ktorí tu pracujú, veľmi nápomocní. A nielen to, vždy som tu zo strany vedenia aj ostatných kolegov cítila podporu, povzbudenie do práce a veľký rešpekt k tomu, čo robíme.
Ktorú súčasť svojej práce máš najradšej?
To, že sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa chcú učiť, ľuďmi, ktorí sú prirodzene zvedaví a radi sa zapoja do otvorenej diskusie na rôzne témy. Páči sa mi, že aj ja sa môžem učiť od mojich študentov prostredníctvom ich zážitkov a vedomostí a zároveň vedieť, že im na mojich lekciách pomáham v ceste k splneniu ich životných cieľov.
Čo ti u študentov najviac lezie na nervy?
Keď sami nemajú záujem učiť sa. Rozumiem, že angličtina je svetový jazyk a tiež to, že sa ju veľa ľudí učí jednoducho preto, lebo „musia” kvôli práci, ale akonáhle tam chýba vôľa učiť sa, robí to moju prácu oveľa ťažšou a nepríjemnejšou.
Aká je tvoja najlepšia vlastnosť a aká je tá najhoršia?
Vášnivo sa zaujímam o veci, ktoré sú môjmu srdcu blízke, ale má to aj svoju negatívnu stránku. Občas si musím pripomínať, že by som sa mala držať na uzde, keďže to, čo zaujíma mňa, nemusí zaujímať aj iných ľudí, a tí určite nechcú, aby som ich s tým neustále otravovala.
Čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase?
Počas pandémie som znova začala pravidelne behať a aj keď sa mi to stále nedarí tak často, ako by som chcela, snažím sa ísť aspoň raz za týždeň. Baví ma aj varenie a skúšanie nových receptov a v The Bridge som známa ako kráľovná seriálového binge watchingu.
Máte chuť zlepšiť si svoju angličtinu? Napíšte nám na kurzy@thebridge.sk alebo zavolajte na číslo +421 948 104 916 a možno vám sadne práve ten so sympatickou lektorkou Emmou.