Angličtina v Hornom Kelčove

13. jan 2018 | | © 2018 the Bridge s.r.o.

Pred dvomi rokmi sme v našej jazykovej škole the Bridge odštartovali jednu skvelú spoluprácu, ktorá trvá dodnes. Boli sme vtedy ako lektori oslovení, aby sme navštívili jeden detský domov na Kysuciach, v Hornom Kelčove, a pomohli deťom s angličtinou a školskými úlohami. Začalo to ako týždňový anglický tábor a pokračovalo to pozvaním na víkend a s prosbou o pomoc aj počas roka pri učení a oprave známok.

Od samého začiatku sa deti chceli učiť samé od seba, pritom zakaždým to bol buď víkend alebo prázdniny! A čo začalo ako krátkodobý pokus sa pomaly rozvinulo do pravidelnej spolupráce medzi Horným Kelčovom a našou školou.

Keď sme tam (zakaždým tam cestujú dvaja lektori naraz), navzájom sa predbiehajú, aby s nami boli po jednom, a aby nás mali čo najdlhšie “iba pre seba”. Sú tak nadšení, že sa nejaký dospelák venuje len im, že si prinesú všetky školské knihy, dokonca komplet celú školskú tašku J A keď odchádzajú z miestnosti kde ich učíme, niektorí si tam náročky “zabudnú” učebnicu, aby sa po ňu museli vrátiť J

Zaklopú na dvere na sekundu presne ako je dohodnuté, nezastavíme sa do deviatej večera a cez prestávky nás kŕmia výborným jedlom – pripraveným deťmi! 

Prechádzame si s nimi často aj iné predmety, kde ich treba vyskúšať. Starší puberťáci si prídu pýtať angličtinu navyše, takú, čo by im pomohla – chcú si cvičiť praktické konverzácie pre denný život.

 1 z príbehov, ktorý vo mne ostal z jesene:

Tento školský rok sme tam boli po 4 mesiacoch prvýkrát v oktobri. Šokoval ma jeden chlapec, s ním sa stretávame od začiatku, ktorý pribehol za nami ako prvý, a jeho prvá veta skoro bez pozdravu znela: Poďme sa hrať tú hru na začiatočné prísmená, čo sme sa hrali naposledy!” Naposledy” bolo v máji, a v škole takú hru nehrávajú. Pamätal si presne celý ten čas niečo, na čo sme si i my učiteľky museli chvíľu spomínať. Keď sme zistili, ktorú hru myslí, a než prišli iné deti, hrali sme sa ju – polhodinu bez prestania. Piatok večer, voľno, a chlapec sedel u nás s knihou na kolenách a učili sme sa.

Presne toto je pre ne dôležité, a je to jeden z mnohých dôvodov, prečo s nimi takto pravidelne pracujeme – keď si dieťa zapamätá takú angličtinu, ktorá mu pomôže v budúcnosti pri jeho ďalšom živote, keď sa chce takto hrať, a keď si neskôr spomenie na učiteľov, ktorí s ním pravidelne pracovali a zaujímali sa, stojí to určite za to.

Všetky deti sú veľmi vďačné, veselé, vážia si každú našu pochvalu. Sú tiež mimoriadne nadané na športy, hudbu, maľovanie, tanec a neraz sme boli pozvaní na ich predstavenia a podujatia.

 „Deti z Kysúc sú dychtivé po nových vedomostiach a je radosťou opakovane vidieť, aké sú aktívne.“

 Miška Kamhalová, lektorka, the Bridge

  „Vaša práca s deťmi a pre deti je výnimočná.

Pomáhate im pri učení a domácich úlohách či projektoch. Deti vďaka tomu vedia viac než len základné slovíčka z učebníc, a čas učenia prejde rýchlo, lebo sa to deje hravou formou.“

„Deti sa nevedia dočkať, kedy k vám “hore” už môžu prísť. Sú spokojné, že sa im venujete i do večerných hodín.“

Pani riaditeľka Alžbeta Masnicová a vychovávateľky detského domova Horný Kelčov

Keď som sa dozvedela o tomto projekte  a naskytla sa mi príležitosť navštíviť deti z Detského domova Horný Kelčov, neváhala som ani sekundu. Bola som plná očakávaní a nápadov, no zároveň som vedela, že nebude až také ľahké ich učiť. Po prvej návšteve som si uvedomila, že to zďaleka nie je len o učení angličtiny. Tieto zážitky je ťažké opísať slovami, človek to musí zažiť na vlastnej koži. Dôležité je deti motivovať, povzbudiť ich v učení a vysvetliť, aký to má zmysel pre ich budúcnosť. Zdôrazniť im, že pokiaľ majú vytýčený cieľ, dostatok snahy a pevnej vôle, tak majú rovnaké šance ako ostatní.

Spočiatku nás vnímali ako atrakciu, ktorá im narušila ich rutinu. Mala som pocit, že najväčšiu radosť mali z toho, že sa im vôbec niekto venuje a dá im svoj čas. Našou hlavnou úlohou bolo pomôcť im s učením angličtiny, s domácimi úlohami, pomôcť im upevniť nadobudnuté vedomosti. Keďže deti majú dosť školy cez týždeň a cez víkend sú už pomerne unavené, zvolili sme si učenie hravou formou a dôraz sme kládli na konverzáciu. Dôležité tiež bolo navodiť priateľskú atmosféru, dať im pocítiť, že sa o nich fakt zaujímame. Nikoho sme do ničoho nenútili. Sme skrátka tu, a ak chcú, môžu prísť v určitú hodinu za nami s domácimi úlohami. A predsa prišli a niektorým bolo tak dobre, že sa im nechcelo odísť :)

Myslím si, že tento projekt má zmysel. Hoci nemôžeme očakávať obrovské výsledky, aj pomalšie a menšie kroky vpred znamenajú pokrok. My deti učíme angličtinu (aj ostatné predmety, ak treba) a oni nás učia tiež. Učia nás byť vďačnými, o trochu viac si vážiť našu rodinu, našich priateľov a všetkých ľudí, ktorí v nás veria a majú nás radi. Učia nás nebrať každodenné veci ako samozrejmosť. Preto sú pre mňa chvíle strávené s deťmi na Kysuciach zážitky s pridanou hodnotou. :)

Vanda Hudáková, lektorka, the Bridge

Jedna správička za všetky deti – od Nikolasa, chlapca, s ktorým sme sa stretli a pracovali len raz: