V oblasti ELT pôsobím ako učiteľ a školiteľ už šesťdesiat rokov. Nemám žiadne špeciálne odborné znalosti. Jednoducho počúvam mojich žiakov a účastníkov školenia, snažím sa pochopiť ich potreby, priania a záujmy a snažím sa prispôsobiť vyučovanie tomu, čo od nich denne zachytávam. Za tie roky ma naučili viac ako väčšina samozvaných odborníkov v našej oblasti. Každý žiak je iný, každá trieda je iná a nepredvídateľná, a to je výzva, ktorá už roky živí môj záujem o učenie.
Neprinášam nič. To nechávam na kuriérov a poštárov či poštárky. Na mojej prednáške sa budem snažiť vytvoriť bezpečný priestor pre učiteľov – účastníkov, aby si mohli vymieňať názory a učiť sa jeden od druhého, a to všetko v rámci tematickej oblasti humanizmu vo vyučovaní jazykov. Ak budú zo sedenia odchádzať s pocitom, že ich to stimuluje a že si kladú otázky o svojej vlastnej praxi, prednáška dosiahne svoj cieľ.
Bolo ich veľmi veľa. Dôležité však pre mňa bolo to, ako som si postupne uvedomil, že vo vyučovaní cudzích jazykov je prítomných veľmi veľa ľudí a organizácií, ktoré sa usilujú o kontrolu a vplyv – učebnice a ich vydavatelia, skúšobné komisie, metodici akademici so svojimi teóriami, tvorcovia učebných plánov – aby som spomenul aspoň tých najdôležitejších. Začal som teda byť zdravo podozrievavý voči pokusom nasadiť učiteľom a žiakom kazajky. Bohatstvo a zložitosť skutočného jazyka sa totiž vymyká pokusom gramatikov, lexikografov a fonológov všetko úhľadne a prehľadne kategorizovať. Toto bohatstvo a rozmanitosť robí našu prácu náročnou, ale zároveň neuveriteľne fascinujúcou.
Niektorí ľudia, ktorí mi dali podnety na premýšľanie, najmä Carl Rogers, Earl Stevick, A. S. Neill, John Holt, Mario Rinvolucri, Alan Maley, Patrick Early, Tony Wright a Brian Tomlinson, plus nespočetné množstvo žiakov a stážistov. Všetko, čo som zachytil z čítania, osobných stretnutí a prednášok na konferenciách, prechádza vnútorným filtrom, ktorý mi pomáha dať myšlienkam zmysel a prispôsobiť ich – alebo nie – v rámci vlastného súboru presvedčení.
Potrebujem koníčky, ktoré v mojom živote vytýčia hranice medzi voľným časom a odbornými záležitosťami. Rytmus chôdze, ktorý milujem, mi však pomáha spracovať rovnako osobné aj profesionálne výzvy. Pokiaľ ide o projekty, počas uplynulých rokov som sa zapojil do desiatok z nich a každý nejakým spôsobom prispel k môjmu porozumeniu. Už dávno som sa naučil udržiavať dvere svojho mozgu a vedomia otvorené, a to je pre môj rozvoj veľmi dôležité.
