Dokázali ste to, vaša angličtina je teraz na úrovni B2. Gratulujem! Nie, vážne, nehľadajte v tom žiaden sarkazmus. Dostať sa na túto úroveň bola drina a ja som si istá, že to nebolo vždy jednoduché. Dokonca sa mohli vyskytnúť obdobia, kedy ste uvažovali, že to vzdáte. No neurobili ste tak a teraz ste na úrovni, kde môžete viesť väčšinu komunikácie, ktorú potrebujete, v angličtine. Viete používať minulé, prítomné a budúce časy, dokážete vyjadriť svoje túžby a potreby, svoje názory, vysvetľovať aj uviesť príklady. Ešte stále robíte zopár chýb, existujú slová a frázy, ktoré sa chcete naučiť, ktoré sú pre vás záhadou a niektoré veci potrebujete vysvetliť aj dvakrát, nakoľko to na prvý raz nebolo úplne jasné. Vo všeobecnosti však dokážete vyjadriť väčšinu toho, čo chcete, a to bez väčších problémov. Budete sa teda ešte zlepšovať, však? Však?!?
Akonáhle študenti dosiahnu úroveň B2, u mnohých z nich prudko motivácia klesá, a to hlavne z dôvodov uvedených vyššie. Medzi bežné argumenty študentov patria vyjadrenia, že ak sa budú stále zlepšovať a naučia sa pokročilejšie lexikálne a gramatické štruktúry, ostatní ľudia, ktorých angličtina nie je taká dobrá ako ich, im nebudú rozumieť. Často sa stretávame s otázkou: „Ale ak použijem to slovo/frázu/gramatiku, budú mi iní ľudia rozumieť?“ A ak ostatní ľudia nebudú rozumieť vašej angličtine na vyššej úrovni, aký má potom zmysel zlepšovať sa ďalej?
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa neprestať učiť. Predpokladajme, že ak použijete pokročilý jazyk, ostatní ľudia vám nebudú rozumieť. To je dobrý postreh. Učitelia sa učia prispôsobiť svoj jazyk, rýchlosť, ktorou hovoria, ako aj mnoho ďalších faktorov, aby im študenti nižšej úrovne rozumeli. Ja napríklad pri svojich študentoch jasne vyslovujem každé slovo, dávam si pozor na používanie idiomatických spojení a metafor a jazyk zjednodušujem mnohými inými spôsobmi v závislosti od úrovne, ktorú učím. Samozrejme, schopnosť jazykovo sa prispôsobiť konverzačnému partnerovi je jednoduchšia, pretože o svojom jazyku mám širšie a hlbšie znalosti. No ak sa naučíte iba jeden spôsob, ako niečo povedať a druhá osoba vám nerozumie, čo viete urobiť? Čím viac spôsobov vyjadrovania si osvojíte, tým rýchlejšie a spoľahlivejšie budete schopní nájsť správne slová, ktoré vám pomôžu komunikovať, bez ohľadu na jazykovú úroveň osoby, s ktorou hovoríte. A čo keď hovoríte s niekým, koho angličtina je lepšia ako vaša? Ak ste venovali všetok čas používaniu základných fráz a štruktúr a nikdy ste sa neobťažovali naučiť sa viac, pretože „nikto mi nebude rozumieť“, môže sa ukázať, že práve vy ste ten, ktorý nerozumie, keď sa stretnete s niekým, kto má angličtinu C1 alebo vyššie. A nebolo by trochu trápne, keby bol jediným dôvodom, prečo sa v angličtine nezlepšujete, predpoklad, že pokročilý jazyk, ku ktorému vás učiteľ nabádal, nikdy nebudete potrebovať?
Ďalším dôvodom je zdvorilosť. Áno, všetci vieme povedať prosím a ďakujem a uvedomiť si tón svojho hlasu a reč tela. Všimla som si však, že práve študenti na nižšej úrovni sú tí, ktorí znervózňejú, keď majú rozprávať, pretože sa obávajú, že by mohli niekoho nesprávne zvoleným slovom uraziť. Študenti na vyššej úrovni, naopak, tieto obavy nezdieľajú a sú často považovaní za drzých, aj keď to nemali v úmysle, a to jednoducho preto, že nedokázali myslieť na citlivejší spôsob, ako vyjadriť svoju otázku. Nedávno mi bola položená otázka začínajúca slovami „prečo si to neurobila“? Okamžite som cítila, že som kritizovaná za to, ako som zvládla situáciu, ktorú som popisovala. Aj keď som logicky vedela, že som danú situáciu zvládla najlepšie, ako som vedela, mala som pocit, že svoje činy a voľby musím obhájiť a ospravedlniť. Očividne to však nebol úmysel rečníka. Jeho otázka mala byť iba spôsobom ponúknutia rady a podpory a urobil to najlepšie, ako vedel. Nanešťastie, najlepšia forma, akou to dokázal komunikovať, bola trochu netaktná a necitlivá.
Naučiť sa viac o jazyku, naučiť sa iné spôsoby, ako požiadať o viac informácií, pomôže predísť zbytočným urážkam a vytváraniu napätia. Zmenou spôsobu, akým hovoríme veci, v tomto prípade napríklad slovami „pomohlo by…?“, by sme predišli nedorozumeniu a zmenšili pravdepodobnosť, že sa bude druhá osoba cítiť dotknuto. To je len jeden príklad zo života. A ako je to napríklad na pracovisku? Manažér vykonávajúci hodnotenia zamestnancov, ktorý sa pýta otázky príliš priamo a netaktne, spôsobuje, že sa zamestnanci cítia napádaní či nedocenení. Predajca zase stratí klienta alebo sa mu nepodarí uskutočniť predaj, pretože jeho výber slov znie agresívne a necitlivo. Je kľúčové vedieť, ako niečo sformulovať tak, aby bol váš zámer jasný bez toho, že by ste vyzneli hrubo. Väčšinou v odtienkoch vyjadrovania nie sme dokonalí ani v našom materinskom jazyku, tak akú máme potom nádej na to, aby sme to v druhom jazyku zvládli správne, ak sa prestaneme učiť?
Ak vás žiaden z vyššie uvedených dôvodov nepresvedčil, možno vás o tom, aby ste sa neustále zdokonaľovali v jazykoch, presvedčí práve tento; túžba pobaviť sa a spojiť sa s ľuďmi prostredníctvom osobných anekdôt, zábavných príbehov a vtipkovania. Nedávno mi jeden učiteľ povedal, že mal študenta, ktorý sa chcel učiť ďalej preto, aby mohol byť v cudzoch jazyku rovnako vtipný, ako v materinskom. Áno, niektoré vtipy sú kultúrne špecifické a v niektorých situáciách potrebujeme povedomie o kultúre a jazykové schopnosti. Napriek tomu máme všetci aspoň jednu univerzálnu zábavnú príhodu, ktorou by sme vedeli zabaviť spoločnosť. Večer s priateľmi v reštaurácii, ktorý mal vtipné rozuzlenie, výlet niekam, kde to skončilo dramatickejšie, ako sme plánovali alebo len neuveriteľný zážitok, o ktorý sa chceme podeliť s ostatnými. Žiadnu z týchto vecí nie je ľahké vyjadriť, ak nemáte jazykové znalosti a dostatočnú slovnú zásobu. Zábavný príbeh začne byť rýchlo nudný, ak poslucháči musia celý čas čakať, pretože sa stále zaseknete pri tom, aké slovo povedať a neuveriteľný zážitok tak nezarezonuje, ak poviete iba „mali sme sa veľmi dobre“. Kde sú detaily? Kde sú opisy, vďaka ktorým mám pocit, že som priamo tam, hneď vedľa vás? Ako si môžem vytvoriť obrázky v hlave a vykresliť udalosti, ak to nedokážete opísať a neustále sa musíte opravovať? Nehovoriac o tom, aké mätúce môže byť, ak neviete, ako správne použiť časy a ľudia okolo vás potom nepochopia ani poradie udalostí.
Na záver by som vám ešte chcela povedať: hovorte ďalej. Nedovoľte, aby vám čokoľvek, čo som spomenula vyššie, bránilo v komunikácii a pokusoch rozprávať ľuďom o týchto skúsenostiach. Aby ste si precvičili svoje jazykové znalosti a nestratili tie, na ktorých dosiahnutí ste tvrdo pracovali, musíte pokračovať v komunikácii a konverzácii. Všetky vyššie uvedené dôvody nie sú dostatočnými výhovorkami na to, aby ste prestali hovoriť vo svojom druhom jazyku. Sú to dôvody, prečo by ste mali pokračovať. Ako človek, ktorý hovorí iba jedným jazykom, veľmi závidím vašim schopnostiam vyjadriť sa v druhom (možno dokonca aj treťom) jazyku. Prečo sa prestať učiť, keď ste zašli tak ďaleko?