Linda Ruas: Chcela by som inšpirovať učiteľov, k tomu aby sa nebáli vnášať do vyučovania globálne problémy

Prezradíte nám niečo o vašom vzdelaní a odborných znalostiach?

Mám za sebou pomerne dlhú a pestrú kariéru v oblasti ELT, s dlhoročnými skúsenosťami s vyučovaním a školením v Londýne, Brazílii (kde som žila 10 rokov), Japonsku a nedávno v subsaharskej Afrike. Mám magisterský titul, vyškolila som mnoho učiteľov v kurzoch CELTA, COTE a DELTA a pracovala som aj ako manažérka. Po tom, ako som sa pripojila k IATEFL Global Issues SIG, som začala prezentovať na konferenciách a písať materiály, pretože som zistila, čo ma skutočne motivuje – globálne problémy! Odvtedy som pokračovala vo vyučovaní ESOL a vedení kurzov CELTA, ale tiež som prednášala v pléne na úžasnej cestovateľskej konferencii SPELT v Pakistane, učila som v tíme so svojimi dvoma dcérami na Svätom Tomášovi a Princovom ostrove, objavila som vášeň k skúmaniu a získavaniu ďalších informácií o subsaharskej Afrike, založila som charitatívnu organizáciu a teraz mám pocit, že svoje schopnosti využívam produktívnejšie.

Aké sú hlavné poznatky alebo myšlienky, ktoré prinášate a čo by z nich podľa vás mohli vyťažiť poslucháči?

Chcela by som inšpirovať učiteľov, k tomu aby sa nebáli vnášať do vyučovania globálne problémy, nech sú akokoľvek politické alebo sporné a predstaviť im participatívne nástroje s príkladmi z mojich skupín ESOL, ktoré im pomôžu v štruktúrovaní mamutej úlohy vniesť do svojich hodín celý svet. Dajú sa použiť v akomkoľvek kontexte, skutočne pomáhajú žiakom spolupracovať a rozvíjať kritické myslenie a robia učenie zapamätateľnejším.

Spomeniete si na nejaký obzvlášť nezabudnuteľný zážitok súvisiaci s vyučovaním alebo odbornou prípravou, ktorý vo vás zanechal trvalý dojem?

Keďže učím a školím už tak dlho, našťastie sa môžem pochváliť aj množstvom nezabudnuteľných zážitkov. Napríklad: Keď som musela zoskočiť z pódia a svoj príspevok do pléna doslova vykričať, lebo v stane v Lahore vypadla elektrina, alebo spomienka na Harryho Kuchaha Kuchaha, ktorý na konferencii TESOL vo Francúzsku, dávno predtým, ako sa stal prezidentom IATEFL, hovoril o tom, akú veľkú pomoc a poradenstvo potrebujú učitelia angličtiny v subsaharskej Afrike, potom mladí afganskí a sudánski chlapci, ktorých som učila v utečeneckom tábore v Calais – pamätali si každé slovo z každej hodiny, dokonca aj keď boli otrávení slzným plynom a pozývali ma do svojich stanov na čaj, a nakoniec školenie učiteľov v odľahlých častiach Guiney Bissau, kde nie je elektrina…

Kto alebo čo vás významne ovplyvnilo alebo inšpirovalo na vašej profesionálnej ceste?

Po prvé, moje rozhodnutie skutočne sa zapojiť do riešenia globálnych problémov, a nie o nich len čítať, písať a učiť. To mi pomohlo rozšíriť svoje pôsobenie z vyučovania v triede na prácu na rôznych projektoch, napríklad na školení nekvalifikovaných učiteľov utečencov v severnom Grécku, na pomoc pri organizovaní predkonferenčných podujatí na dvoch afrických konferenciách ELTA a tiež na založenie vlastnej charitatívnej organizácie s priateľmi Action Guinea Bissau, ktorá sa snaží poskytovať pomoc a podporu učiteľom a ďalším ľuďom v jednej z najchudobnejších krajín sveta.

Máte nejaké projekty alebo koníčky, ktoré prispievajú k vášmu širšiemu chápaniu vyučovania/učenia?

Milujem beh, s ktorým som začala až počas Covidu, a niektoré z mojich najlepších nápadov na vyučovanie prichádzajú práve keď behám! Čoraz väčšou vášňou sa pre mňa stáva aj subsaharská Afrika. Začala som pomáhať rôznym skupinám dobrovoľne, ale teraz si tou istou prácou zarábam ako konzultantka British Council English Connects (na diaľku, so skupinami v subsaharskej Afrike). Učitelia v mojom štábe v Londýne sa sťažujú na pracovné podmienky, ale naozaj nám pomáha, keď si to vieme porovnať s tým, ako žije a učí väčšina sveta! Milujem aj cestovanie – v apríli tohto roku idem už po piatykrát do Guiney Bissau, kde budem školiť a pomáhať s projektmi, a potom pôjdem v máji na konferenciu Africa ELTA v Káhire, kde budem pracovať so sudánskymi učiteľmi – utečencami.