Pochádzam z pekného starého maďarského mesta Eger, kde som získala prvý diplom z angličtiny a maďarčiny. Potom som sa presťahovala do Budapešti, kde pôsobím dodnes. V Budapešti som začala učiť a pokračovala som tu aj v štúdiu. Učila som všetky vekové kategórie a úrovne v najrôznejších prostrediach a pre rôzne inštitúcie. Vo výučbe jazyka stále pokračujem, pretože považujem za potrebné zotrvať priamo v tom, v čom školím ľudí a na čo vytváram materiály. Pokiaľ ide o vzdelávanie učiteľov, dôležitým momentom bola moja účasť na medzinárodnej konferencii SEAL (Society for Effective Affective Learning), kde som sa zoznámila s Mariom Rinvolucrim. Pozval ma do Pilgrims, kde som našla svoj profesionálny domov. Kreativita, ľudskosť, orientácia na žiaka a inovácie, ktoré som tam objavila, mi stále zrýchľujú tep.
Takto vopred neviem uviesť nič konkrétne, čo by si mali poslucháči odniesť, pretože nevidím ich očami. To, čo mám v pláne, je spoločne sa zamyslieť nad celkovým obrazom vzdelávania. Zistila som, že my, učitelia, prichádzame do styku s takým množstvom detailov, nad ktorými musíme premýšľať, pripravovať sa a riešiť každú jednu hodinu, že môžeme stratiť zo zreteľa širšie súvislosti toho, čo robíme, ako prispievame k tomu, aký je svet teraz a aký bude v budúcnosti. Chcela by som sa preto zamyslieť nad tým, ako dávame zmysel našej práci nad rámec predprítomného času alebo známok, ktorými hodnotíme našich žiakov, čo sú, samozrejme, dôležité detaily, a poskytnúť potrebný odstup, aby sme sa spoločne na vec vedeli pozrieť komplexnejšie.
Jeden obzvlášť nezabudnuteľný a určujúci moment pre mňa nastal na mojej prvej hodine ako učiteľky – stážistky. Bola to hodina maďarskej gramatiky a to, keď som prvýkrát v živote vyučovala skupinu študentov (vo veku 11 – 12 rokov), bolo naozaj nezabudnuteľné. Svoje pokyny som dávala jasne, ako ma to učili, a keď som sledovala reakcie žiakov na moje slová, srdce sa mi rozbúšilo a zmocnila sa ma úzkosť, ba až šok: všetci robili, čo som povedala! Práve vtedy som si uvedomila, akú moc a zodpovednosť som na seba vzala tým, že som chcela byť učiteľkou. Moji žiaci celé desaťročia budú robiť, čo im poviem! Stále som v úžase.
Moji študenti, moji stážisti, moji kolegovia a mnohé zmeny, ktoré som zažila na vlastnej koži a často bola aj ich strojcom.
Globálne problémy a globálne vzdelávanie ma učia byť pokornejšou. Tanec ma učí nasledovať iných a realizovať to, čo vytvoril niekto iný, namiesto toho, aby som sa riadila len tým, čo si myslím a aké nápady mám ja.
