Prejsť na obsah

Jonathan Dykes: Ako učitelia máme príležitosť podnietiť množstvo ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad rôznymi dôležitými otázkami.

Prezradíte nám niečo o vašom vzdelaní a odborných znalostiach?

Narodil som sa a vyštudoval v južnom Anglicku, ale väčšinu svojho dospelého života som prežil v zahraničí. Začal som pracovať ako učiteľ angličtiny, ale čoskoro som prešiel do manažmentu a skončil som ako riaditeľ malej nadnárodnej skupiny jazykových škôl, z ktorých som niekoľko založil.  Založil som aj spoločnosť Net Languages, ktorá bola možno prvou internetovou jazykovou školou na svete.

Rád by som si myslel, že mám určité odborné znalosti v oblasti riadenia jazykových škôl, vzdelávacích technológií a environmentálnej udržateľnosti. Patrím aj medzi zakladateľov združenia s názvom Green Standard Schools.

Aké sú hlavné poznatky alebo myšlienky, ktoré prinášate a čo by z nich podľa vás mohli vyťažiť poslucháči?

Učitelia jazykov majú možnosť venovať sa veľkému počtu žiakov rôzneho veku a z rôznych prostredí, čo znamená, že máme príležitosť podnietiť množstvo ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad rôznymi dôležitými otázkami, ktoré by pravdepodobne nepatrili do štandardných učebných osnov. Sú to otázky ako environmentálna udržateľnosť, fyzické a duševné zdravie, rozmanitosť a inklúzia, zapojenie komunity atď.  Za predpokladu, že učitelia súhlasia s tým, že o takýchto témach sa oplatí so žiakmi diskutovať, kľúčová otázka znie: ako ich možno začleniť do lekcií bez toho, aby sa radikálne zmenili výsledky vzdelávania? Vďaka tomu, že som pracoval ako partner na dvoch projektoch Erasmus+, som mohol prispieť k vývoju celého radu nástrojov a študijných materiálov, ktoré boli vyvinuté s cieľom riešiť túto otázku, a práve tie budú predmetom mojej prednášky. Budeme tiež diskutovať o tom, ako musia ísť školy príkladom, s odkazom na akreditačný systém, ktorý ponúkajú Green Standard Schools.

Spomeniete si na nejaký obzvlášť nezabudnuteľný zážitok súvisiaci s vyučovaním alebo odbornou prípravou, ktorý vo vás zanechal trvalý dojem?

Viac ako desať rokov som bol jedným z porotcov ceny Bena Warrena, ktorá sa každoročne udeľuje za najvýznamnejší príspevok k metodike vyučovania cudzích jazykov. To znamenalo, že som musel každý rok prečítať niekoľko metodických kníh a väčšinu z nich som považoval za zaujímavé a inšpiratívne čítanie.

Niektoré z týchto kníh, ako napríklad The Lexical Approach od Michaela Lewisa a A Framework for Task-Based Learning od Jane Willisovej, mi ostali v pamäti a o mnoho rokov neskôr ma inšpirovali pri vytvárani študijných materiálov, ktoré som pomáhal vyvíjať s využitím technológie virtuálnej reality v rámci iného projektu Erasmus s názvom VR4LL.

Kto alebo čo vás významne ovplyvnilo alebo inšpirovalo na vašej profesionálnej ceste?

Osobou, ktorá najviac ovplyvnila môj prístup k vyučovaniu cudzích jazykov, je nepochybne Scott Thornbury (ktorý bol v skutočnosti približne dvadsať rokov mojím zamestnancom). Ale nie sú to len Scottove poznatky o DOGME prístupe k vyučovaniu, ktoré mi imponujú, ale aj spôsob, akým dokáže takmer akýkoľvek predmet, áno, aj vyučovanie gramatiky, urobiť naozaj zaujímavým.

V oblasti environmentálnej udržateľnosti ma inšpirovalo veľké množstvo aktivistov a autorov. Spomeniem len jedného: David Wallace-Wells, autor knihy Neudržateľná Zem.

Máte nejaké projekty alebo koníčky, ktoré prispievajú k vášmu širšiemu chápaniu vyučovania/učenia?

Za tie roky som sa naučil hrať na niekoľko veľmi odlišných hudobných nástrojov a tento proces nie je nepodobný učeniu sa cudzieho jazyka. Dobrý učiteľ určite pomáha, ale je to vec, ktorá si vyžaduje aj veľa cviku a, aby som povedal to, čo je zrejmé, čím viac času a úsilia do toho vložíte, tým lepšie budú výsledky.