Alan Maley: Existuje množstvo dôvodov (výhovoriek), prečo nič nerobiť. Všetky však vedú ku katastrofe.

Prezradíte nám niečo o vašom vzdelaní a odborných znalostiach?

Vyučovaniu angličtiny ako cudzieho alebo druhého jazyka sa venujem od roku 1962, takže som niečo ako dinosaurus, ak už nie rovno fosília.

Začínal som v Britskej rade v Juhoslávii, ktorá bola v tom čase ešte pod Titovým komunistickým režimom. Potom som sa presunul do Ghany, kde som strávil päť šťastných rokov, pričom som sa venoval najmä učiteľom základných škôl. Odtiaľ som sa presťahoval do Talianska. Bol som v Miláne, kde som sa staral o sever a môj kolega Donn Byrne, ktorý bol v Ríme,  sa staral o juh. Pracovali sme najmä s učiteľmi stredných škôl a veľmi sme sa angažovali pri zakladaní nového združenia učiteľov s názvom LEND (Lingua e Nuova Didattica). Potom som sa presťahoval do Paríža, kde som strávil viac ako šesť rokov na mieste referenta pre anglický jazyk, pričom som pracoval najmä na stredných a vysokých školách. Práve tam som spolupracoval s Alanom Duffom a napísal som niekoľko učebníc pre učiteľov – bolo to čarovné obdobie, keď ešte bolo všetko možné. Mojím ďalším pôsobiskom bola Čína – tesne po smrti Maa a páde Gangu štyroch a prvých náznakoch novej Číny pod vedením Deng Siao Pchinga. Bolo to úžasné obdobie a mal som to šťastie, že som dostal povolenie cestovať po celej tejto obrovskej krajine. Pomohol som tiež založiť organizáciu VSO v Číne a uskutočnil som skúšobný test toho, čo je teraz IELTS. Presunul som sa do Indie, kde som pôsobil ako riaditeľ južnej Indie v Madráse (teraz Chennai), ale s osobitnou zodpovednosťou za angličtinu v celej krajine. To mi opäť prinieslo úžasne pestrý a bohatý súbor skúseností a práve tam som sa zoznámil a spolupracoval s N. S. Prabhuom. Ten práve dokončoval svoj projekt v Bangalore ktorý vychádzal z procedurálnych osnov založených na úlohách.

V roku 1988 som odišiel z British Council a presťahoval som sa do Cambridge, kde som pôsobil ako generálny riaditeľ Bell Educational Trust. Zostal som tam päť rokov. Svet súkromných jazykových škôl bol pre mňa nový a okrem iného sme boli jedným zo zakladateľov EAQUALS.

Odtiaľ som sa presťahoval do Singapuru a ako senior fellow na Národnej univerzite v Singapure som tam zostal pracovať päť rokov, učil som bakalárske a magisterské kurzy a potom som sa presťahoval do Bangkoku, aby som založil magisterský kurz TESOL. Bolo to jedno z najprínosnejších období môjho života. Pracoval som so študentmi z celej Ázie a mal som voľnú ruku v tom, aké zavediem kurzy, takže pribúdali tie, ktoré som považoval za dôležité – vrátane tvorivého písania.

Odvtedy som učil a pracoval na univerzitách v Malajzii, Kambodži, Nemecku a Vietname – a zároveň som mohol pokračovať v písaní a publikovaní článkov a kníh – čo je pre mňa veľká česť. V súčasnosti sa však venujem najmä pomoci pri koordinácii medzinárodnej skupiny tvorivého písania Worlds into Words.

Aké sú hlavné poznatky alebo myšlienky, ktoré prinášate a čo by z nich podľa vás mohli vyťažiť poslucháči?

Svet čelí environmentálnej katastrofe na mnohých frontoch. Nie je to nejaká hypotetická budúca udalosť, už sa začala a rýchlo napreduje. Niet času nazvyš, v stávke je existencia nášho druhu.

A aj keď vzdelávanie tento monumentálny súbor problémov samo vyriešiť nemôže, môže zohrať svoju úlohu. Učitelia majú obrovský vplyv na svojich študentov na individuálnej úrovni a nikto nie je príliš bezvýznamný na to, aby niečo zmenil. Avšak učitelia, ktorí konajú spoločne prostredníctvom združenia ako je IATEFL alebo inštitúcie ako je The Bridge, môžu pri informovaní, inšpirovaní, zapájaní a realizácii praktických opatrení mať ešte väčší vplyv.  Ako učitelia angličtiny máme jedinečnú príležitosť poskytnúť študentom prístup k jazyku a zručnostiam, ktoré môžu využiť na riešenie klimatickej krízy vo svojom vlastnom kontexte.

To je to, čo by som chcel, aby si moji poslucháči odniesli – a niečo pre to urobili. Existuje množstvo dôvodov (výhovoriek), prečo nič nerobiť. Všetky však vedú ku katastrofe.

Spomeniete si na nejaký obzvlášť nezabudnuteľný zážitok súvisiaci s vyučovaním alebo odbornou prípravou, ktorý vo vás zanechal trvalý dojem?

Bolo ich mnoho. Raz v Ghane sa jedna trieda základnej školy nadchla pre vypracovanie celého projektu založeného na miestnom festivale jeleňov. Vyrobili si bábky a zahrali vlastnú dramatizáciu festivalu, nabehli do miestnych krajčírskych dielní, aby získali výstrižky a použili ich na výrobu nádherných koláží.

Pri inej príležitosti, na workshope tvorivého písania v Číne, jeden z účastníkov navrhol, aby sme strávili deň v kláštore na vrchole hory za mestom. Bol to naozaj čarovný deň.

A mnoho ďalších. Ale myslím si, že zo všetkých si môžem vziať jedno: treba sa naučiť počúvať študentov – a nadchnúť sa pre ich nápady. Takmer vždy sú lepšie ako tie naše!

Kto alebo čo vás významne ovplyvnilo alebo inšpirovalo na vašej profesionálnej ceste?

Ako som už povedal, som na svete už dlho, a tak som mal tú česť stretnúť sa a pracovať s mnohými známymi osobnosťami. Spomeniem len tri z nich, ktoré mali na mňa trvalý vplyv.

Earl Stevick mal vynikajúcu myseľ a chápanie toho, o čom je vyučovanie a učenie sa jazykov. Naučil ma, ako sa postaviť z cesty a nechať učenie jednoducho prebiehať.

N. S. Prabhu je krstným otcom učenia založeného na úlohách. Mal som tú česť s ním pracovať, najprv v Indii a potom v Singapure. Spájal v sebe zvedavú, tvorivú myseľ s obrovskou empatiou k svojim študentom a veľa ma naučil.

Alan Duff bol mojím drahým priateľom a skvelým spolupracovníkom na mnohých knihách.  Bol tvorivo výnimočný a dlho sme spolupracovali v oblasti vydávania kníh. Zomrel pred dvanástimi rokmi a odvtedy mi každý deň chýba jeho inšpirujúca prítomnosť.

Máte nejaké projekty alebo koníčky, ktoré prispievajú k vášmu širšiemu chápaniu vyučovania/učenia?

Mojou vášňou je tvorivé písanie, najmä poézia. Písanie poézie je náplňou môjho života a práca s kolegami na medzinárodnej úrovni zase robí môj život hodnotným.

Som tiež oddaný milovník vína a dobrého jedla. Nie som znalec, ale som presvedčený o ich prínose pre lepšiu kvalitu života.

Takže moja prvá vášeň, písanie, absolútne prispieva k môjmu chápaniu toho, ako sa dá ľuďom zlepšiť učenie jazykov.

Moja druhá vášeň, víno, jedlo a dobré veci v živote, mi pripomínajú, že je dôležité, aby sa človek ako učiteľ cítil vo svojom živote šťastný. Veď kto by chcel učiteľa, ktorý je nešťastný?