Rastlinná strava si získava po celom svete čoraz viac priaznivcov. Ľudia uprednostňujú rastlinné jedlá zo zdravotných, environmentálnych či etických dôvodov.
My v The Bridge vyznávame hodnoty, ktoré so sebou rastlinná strava prináša. Preto sme sa rozhodli zapojiť do iniciatívy Zelenej jedálne, ktorej cieľom je zvyšovať povedomie o pozitívnych dopadoch rastlinného stravovania na našu planétu, zdravie a život zvierat.
Počas najbližších troch týždňov sa dozvieme viac o tom, aký má náš každodenný výber stravy vplyv na planétu a naše zdravie. Súčasťou tejto iniciatívy je aj donáška chutného a zdravého rastlinného jedla pre našich zamestnancov. Týmto krokom chceme podporiť zdravý životný štýl v jazykovom centre a prispieť k zlepšeniu životného prostredia v rámci kampane The Green Challenge.
Dobre zostavená vegánska strava pozostáva z celozrnných výrobkov, zeleniny, ovocia, strukovín, orechov a semien, ktoré dodávajú ľudskému telu dostatočné množstvo vlákniny, vitamínov a minerálov. Keďže živočíšne produkty, na rozdiel od rastlinných, obsahujú viac tuku, vegáni majú v porovnaní s konvenčne sa stravujúcimi ľuďmi nižší index telesnej hmotnosti BMI a sú v priemere štíhlejší.
Výskumy spájajú vegánsku stravu s nižším krvným tlakom, nižšou hladinou cholesterolu, so zmiernením rizika vzniku srdcových chorôb, cukrovky 2. typu a niektorých druhov rakoviny.
Popredné organizácie spájajúce odborníkov v oblasti výživy, napríklad Britská dietetická asociácia alebo Americká akadémia výživy a dietetiky, vydali stanovisko, že správne naplánovaná vegánska strava je vhodná pre všetky obdobia života, vrátane tehotenstva, dojčenia, batolivého veku a detstva.
Produkcia mäsa a iných živočíšnych výrobkov je v súčasnosti jedným z hlavných faktorov ohrozujúcich životné prostredie. Okrem toho, že generuje obrovské množstvá odpadu, vyžaduje nadmernú spotrebu vody. Na vyprodukovanie pol kila mäsa je potrebných približne 6800 litrov vody, zatiaľ čo pol kila pšenice „‚vypije“ len 95 litrov.
Živočíšna výroba spôsobuje odlesňovanie za účelom vytvorenia nových pastvín alebo ornej pôdy na pestovanie krmív pre zvieratá. Je tak jednou z najhlavnejších príčin straty biodivezity. Každú minútu strácame na celom svete kvôli odlesňovaniu lesné plochy veľkosti 7 futbalových ihrísk. Týmto spôsobom sme prišli o obrovské plochy Amazonského dažďového pralesa, kde až 80% z celkového výrubu pripadá na chov zvierat alebo pestovanie krmiva.
Podľa vedcov produkuje chov hospodárskych zvierat viac skleníkových plynov ako všetky autá, vlaky, lode a lietadlá dohromady. Z pohľadu emisií, strava zahŕňajúca mäso zaťažuje životné prostredie sedemkrát viac ako strava vegánska. Okrem oxidu uhličitého do ovzdušia unikajú významné množstvá metánu, ktoré vznikajú v tráviacom trakte kráv a tie ich následne uvoľňujú grganím alebo vo forme vetrov. Jedna krava je schopná vyprodukovať až 160-320 litrov metánu denne!
Vyradenie živočíšnych produktov z jedálnička je najpriamejšia cesta, ako sa postaviť proti krutosti páchanej na zvieratách vo veľkochovoch. Snahou veľkochovov je vyprodukovať čo najväčšie množstvá mäsa, mlieka a vajec v čo najkratšom čase, na čo najmenšej ploche a za čo najmenej peňazí. Výsledkom sú utrápené zvieratá, ktoré ani raz za život nemajú možnosť uzrieť denné svetlo, ochutnať čerstvú trávu alebo hrabať sa v zemi.
Za posledných 50 rokov sa počet ľudí na planéte zdvojnásobil, zatiaľ čo množstvo mäsa, ktoré konzumujeme, sa strojnásobilo. Celosvetovo sa na účel konzumácie chová 70 miliárd hospodárskych zvierat ročne.
Vedecké štúdie nám pravidelne dokazujú, že zvieratá sú inteligentnejšie a komplexnejšie, ako si mnohí myslia. Sú cítiacimi bytosťami schopnými prežívať emócie, akými sú radosť, šťastie, smútok, bolesť a strach. Napríklad kravy majú rady mentálne výzvy a tešia sa, keď pomocou svojho intelektu prekonajú prekážku. Niektoré dokonca vyskočia od radosti. Na druhej strane, keď im je po narodení odobrané teliatko kvôli produkcii mlieka, sú schopné celé dní smútiť. Sliepky vytvárajú priateľstvá a spoločenské hierarchie. Vzájomne sa rozoznávajú a predávajú si dôležité informácie z generácie na generáciu. Ošípané majú kognitívne schopnosti na úrovni 3 ročných detí. Sú dokonca inteligentnejšie ako pes. V rebríčku inteligencie obsadili miesto hneď po šimpanzoch, delfínoch a slonoch.
Rastlinná strava neznamená ochudobnený jedálniček, práve naopak, otvára dvere novým možnostiam. Od ovsených vločiek s ryžovým mliekom, škoricou, čučoriedkami a orechmi na raňajky, cez karfiolový steak alebo rezne na obed, až po zeleninové wrapy poliate sezamovou omáčkou na večeru. Kombinácie chutí sú nekonečné.
Keď sa rozhodneme pre rastlinné jedlo, ešte stále si môžeme dopriať burger alebo zmrzlinu. Podstatným rozdielom však je, že rastlinné alternatívy týchto výrobkov nás zbavia negatívnych dopadov, ktoré vyplývajú z konzumácie živočíšnych produktov.
Ak vás táto téma zaujala, neváhajte a pridajte sa aj vy k našim lektorom. Tí už teraz využívajú možnosť obedov zo Zelenej jedálne a prispievajú tak k zdravšej planéte. Uvedomenie si, že my sami rozhodujeme o tom, čo budeme jesť a ako náš výber vplýva na svet okolo nás, je prvým krokom k lepšej budúcnosti.
