Do Zaježovej sme nešli, pretože sme chceli zdieľať izby a kúpeľne s ľuďmi, ktorých sme sotva poznali. Išli sme sa učiť.
Kde je Zaježová? Uprostred ničoho.
Čo tam je? Kravy, jelene, tráva, rybník, lúka a vzdelávacie centrum.
Ale veď v Bratislave sú učebné strediská. Načo jazdiť 2,5 hodiny? Aby sme sa reštartovali.
Ako dlho trvalo reštartovanie? 6 dní.
Odpojili sme sa od každodenného života a spojili sa so sebou a s ľuďmi, ktorí tam boli s nami. Užívali sme si prírodu a pokoj, ktorý tam bol doslova prítomný. Niektorí mali šťastie, že našli mobilný signál, ale iní boli blažene úplne odpojení od sveta.
Naše dni boli nabité duševnou prácou. Hlavnou témou bol koučing/mentoring a každý deň sme mali niekoľko workshopov, ktoré nás vyzývali k hlbokej introspekcii a k tomu, aby sme vystúpili z našich individuálnych komfortných zón. Naši nebojácni vedúci, Mike a Andrea, nás previedli rozbúreným morom sebareflexie a sebarozvoja a praktického využitia naučených zručností v každodennom učiteľskom živote. V spolupráci s ostatnými učiteľmi sme posilnili svoju kreativitu a v bezpečnom priestore sme sa navzájom podporovali, keď sme skúmali svoje hodnoty, ciele a nádeje.
Po vzájomnom zoznámení nás Mike a Andrea viedli cez cvičenia, ktoré sa začali diskusiou a definíciou toho, kto je mentor a čo robí. Venovali sme sa kompetenciám mentora a porovnávali sme ich s kompetenciami učiteľa. Povzbudili nás, aby sme sa zamysleli nad našimi súčasnými situáciami, napr: Čo funguje dobre? Čo potrebuje reštart? Čo chcete tento týždeň zastaviť/začať/aktivovať? Čo vám najviac pomôže vo vašom rozvoji? Hovorili sme o minulých a budúcich odrazových mostíkoch (významných udalostiach v našom živote) a analyzovali sme ich s partnerom. Jeden deň bol venovaný aktivitám zameraným na emocionálnu inteligenciu a uvedomovanie si a strávili sme aj čas premýšľaním a diskusiou o našich základných hodnotách. Týždeň sme ukončili písaním listu budúcim účastníkom seminára. Pre niektorých bol tento list ťažší, ako očakávali, pretože týždeň bol veľmi intenzívny a plný emócií, ktoré sme potrebovali spracovať. Sedenie v kruhu a čítanie spätnej väzby od ostatných nám vyčarilo úsmev na tvári a bolo to vlastne prvýkrát počas celého týždňa, keď sme mlčali. Bol to naozaj hrejivý pocit.
Jednu z nás to naozaj motivovalo pohnúť sa vpred vo veciach, s ktorými otáľala, a stala sa sebavedomejšou v tom, že sa prejavila prostredníctvom svojej poézie. Druhá z nás je podstatne introvertnejšia a nechce byť taká konkrétna, ale určite sa počas týždňa niečo naučila a vyrástla. Obe sme zo Zaježovej odchádzali s novou energiou a s väčším množstvom nástrojov v našom toolboxe na učenie, mentoring a život.
Ani nie. Niekoľko z nás pracuje pre Bridge, ale väčšina účastníkov prišla z celého Slovenska. Napriek tomu, že väčšinu našich rovesníkov sme na začiatku týždňa nepoznali, chémia skupiny fungovala hneď. Všetci boli nadšení, podporovali sa a boli pripravení podeliť sa. V skupine vládla veľmi príjemná atmosféra a často sa stávalo, že sme jednoducho zabudli na čas a úplne sa sústredili na veci, ktoré sme robili. Okrem workshopov sme veľa času trávili spolu.
Každé ráno sme cvičili jogu vonku v záhrade, takže každý, kto bol ochotný vstať dosť skoro, mal možnosť začať deň veľmi pozitívne naladený. Po obede sme mali dvojhodinovú siestu, počas ktorej sme sa mohli schovať do čajovne, vyraziť na túru na lúku alebo na okolité kopce, ísť na výlet do okolitých miest alebo si len tak zdriemnuť. Večer sme sa venovali aktivitám, ako je krčmový kvíz alebo výmena kníh, alebo sme jednoducho sedeli pri táboráku, počúvali hudbu a rozprávali sa do noci.
Strava bola vegetariánska alebo vegánska, čo bolo príjemné a viac-menej to reštartovalo náš tráviaci systém. Niektorí z nás mali chuť na viac koláčov, zmrzliny, ovocia, chleba alebo kávy. Pri toľkej práci mozgu bolo viac cukru jednoducho potrebné. Jeden večer nás pohostil jeden z našich mentorov, Rakesh, ktorý nám uvaril výbornú indickú večeru.
ÁNO!
