Našou ambíciou nie je byť najväčšou školou, my chceme byť tou najlepšou

The Bridge oslavuje 15 rokov. Riaditeľka Klaudia Bednárová porozprávala, akými zmenami jazyková škola od založenia prešla.

Ako ste prišli na myšlienku založiť jazykovú školu? 

To je dlhý príbeh. K učeniu angličtiny som sa dostala náhodou a skôr ma k tomu dotlačili okolnosti. Skončila som strednú ekonomickú školu a keďže v deväťdesiatych rokoch bolo celkom náročné zamestnať sa, tak som odišla pracovať do Anglicka ako au-pair. Keď som sa vrátila, stále bola vysoká nezamestnanosť, ale angličtinárov bolo rovnako málo vtedy ako teraz. Učenie angličtiny bola v podstate jediná práca, ktorú som si vtedy našla. Hoci som anglicky vedela, prvý polrok som sa viac učila než som učila, ale na moje vlastné prekvapenie ma to veľmi bavilo. Po troch rokoch učenia som si bola istá, že sa učeniu chcem venovať naplno. Popri práci som vyštudovala angličtinu – pedagogiku a odvtedy tým žijem.

Mali ste z Anglicka dobrú angličtinu, začali ste učiť a vôbec ste nemali vzdelanie. Ako dnes vyberáte lektorov v The Bridge? Tiež stačí, ak vedia dobre po anglicky?

Ovládať perfektne jazyk je povinná jazda. Skutočne dôležité však je, aby lektori vedeli angličtinu naučiť. Vedieť po anglicky a niekoho naučiť po anglicky sú 2 rôzne zručnosti. Vyskúšala som si to na vlastnej koži. Doteraz si pamätám, ako ma zalieval studený pot pred tabuľou, ani za svet sa mi nedarilo mojim študentom vysvetliť, aké sú rozdiely v gramatických časoch. Som si istá, že môj pekný prízvuk bol v tej chvíli mojim študentom ukradnutý, boli frustrovaní, lebo to nevedeli uchopiť. Chyba nebola v nich,  ale v tom, že ja som nemala poriadny tréning.  Na vlastnej koži som pocítila, ako je veľmi dôležité, aby naši lektori a lektorky boli kvalifikovaní učitelia. Mať vzdelanie – vysokú školu alebo medzinárodný certifikát pre učenie angličtiny ako cudzieho jazyka je základ, každé povolanie treba vedieť robiť dobre. Rozmohol sa nám tu taký nešvár, začali sme si myslieť, že učiť môže kde – kto a potom to tak aj vyzerá. Postaviť sa pred študentov zvládnu mnohí, ale posunúť ich, rozvíjať ich silné stránky, motivovať a naučiť ich, to je už iná pesnička.

S akými ťažkosťami alebo prekážkami ste sa stretli na začiatkoch a s akými výzvami sa stretávate vo vašej škole dnes?

Asi najťažšie bolo nájsť rovnováhu medzi tým, čo som všetko chcela robiť a na čo som mala v začiatkoch reálne možnosti a aj peniaze. Mala som svoje predstavy o tom čo všetko by škola mala robiť a ako by mala dobrá škola fungovať, ale kontakt s realitou bol tvrdý. Napríklad som mala predstavu o študijných plánoch a nastavovaní cieľov lektorov aj študentov,  ale firmy o to záujem nemali a lektori to robiť poriadne nevedeli, ani to robiť nechceli. V podstate nám nízke nároky firiem na kvalitu výučby umožnili celkom rýchlo a jednoducho byť lepší ako konkurencia. Zvykla som opakovať moju obligátnu vetu „medzi slepými aj jednooký je kráľom“. Dodnes sa často stretávame s tým, že firemné vzdelávanie je mylne chápané ako benefit, a nie ako investícia do firmy.

Začiatky boli náročné, vedieť učiť angličtinu a viesť firmu sú úplne odlišné veci. Prakticky som zmenila prácu a znovu som sa musela (a musím) veľmi veľa učiť o práci s tímom a v tíme. Spätne si uvedomujem, že som chcela všetko príliš rýchlo. Veľké úsilie do tvorby tímu vložila kolegyňa Andrea, ktorá za tie roky vybudovala skutočne kvalitný tím lektorov. Veľmi ma teší a som hrdá, že sa nám spolu podarilo vybudovať školu, v ktorej nás teší pracovať a učiť.  

Našou ambíciou nie je byť najväčšou školou, my chceme byť najlepšou, a preto sme sa zamerali na klientov, ktorí vedia, že čas sú peniaze a rátajú sa výsledky. Uvedomujú si, že 21. storočie je doba vzdelania a informácií, a že ak je 60% internetu v angličtine a 0,01% v slovenčine, tak naozaj platí, že vedieť po anglicky je kľúčové. Dáva nám to priestor pracovať s ľuďmi, ktorí sú vzdelaní, múdri a inšpiratívni. Mať dobrých študentov je polovica úspechu.

To nepochybne áno, mať nastavený systém tak, aby prichádzali tí šikovní a ambiciózni, je veľmi motivujúce pre učiteľov. Aký máte teraz lektorský tím? Keďže hovoríte o dôležitosti kvalifikácie, pracujete viac so slovenskými učiteľmi, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie?

Kvalifikácia je základ, ale je jedno, akej národnosti je lektor alebo lektorka. Pas ani rodný list z nás dobrých učiteľov nerobia. Aktuálne máme v tíme takmer štyridsať lektorov, z čoho približne 70% je zo zahraničia, asi z trinástich rôznych krajín. „Native speaker“ je dobré kľúčové slovo pre google, ale v multikultúrnom svete je „native“ úplne nepodstatný atribút učiteľa. Jednak je ťažko povedať, kto dnes je a kto nie je „native“, lebo ak sa niekto narodil napríklad v Anglicku a nemá vysokú školu aspoň prvého stupňa, je celkom vysoká pravdepodobnosť, že tú angličtinu nebude mať takú dobrú ako človek, ktorý síce nemá britský pas, ale v Anglicku tú vysokú školu vyštudoval.

Výborná angličtina je určite základ, veď je to jazyk, ktorý učíme, ale v skutočnosti, ako som už spomínala, je pre študenta dôležitejšie, aby lektori vedeli ten jazyk odovzdať ďalej. Naučiť ho. Mať lektora, ktorý má výbornú angličtinu, je ako mať trénera so „sixpackom“. Dobre sa na to pozerá, je to motivačné, prirodzene máme väčší pocit dôvery voči tomu učiteľovi, ale dôležitejšie je, aby nás to vedel naučiť, aby nás vedel motivovať, preniesť nás cez chvíle, keď toho máme veľa v práci alebo doma, keď sa nám nechce. Učenie sa jazyka je beh na dlhú trať a učitelia cudzieho jazyka sú skôr tréneri ako lektori.

Rokmi sme si vybudovali vlastný systém interného vzdelávania lektorov a máme nastavený firemný ekosystém a tímovú dynamiku tak, aby sme prirodzene podporovali tých lektorov, ktorí sa chcú vzdelávať, pracovať na sebe a záleží im na študentoch a aby to prirodzene odradilo tých, ktorí nezdieľajú náš prístup k učeniu. Udržiavať a rozvíjať zdravý ekosystém je neustála práca, v ktorej je dôležité nepoľaviť.

V posledných rokoch sa veľa  zmenilo, viac lektorov máme mimo Slovenska. Jednak brexit zmenil situáciu a aj práca online otvorila úplne nové možnosti, avšak Slovensku aj zobrala. Je stále ťažšie presvedčiť človeka zo zahraničia, ktorý je dobrý v tom, čo robí, aby prišiel žiť do Bratislavy.

Asi prvýkrát v histórii mala pandémia taký zásadný vplyv vývoj ekonomiky, v čom zmenila vašu školu?

Naučili sme sa, alebo lepšie povedané, na vlastnej koži sme si vyskúšali, ako nesmierne dôležitý je dobrý tím a spoločné hodnoty.

Jedna z našich hodnôt je celoživotné vzdelávanie, žijeme tým, čo robíme. To je to, čo nás spája. Baví nás učiť a hľadať stále nové cesty. Musíme sa, ale aj sa chceme posúvať vpred, lebo svet sa hýbe a my nemôžeme stáť.

Výhodou je mať v tíme ľudí z rôznych krajín, správy sa u nás v škole zbiehajú z celého sveta. Niekto má rodinu tam, niekto zas inde. Téma pandémie teda začala byť živá u nás už vlastne začiatkom februára. Máme v tíme dvoch alebo troch ľudí, ktorí predtým učili v Ázii a v online výučbe boli už vtedy doma. Významne nám pomohli rýchlo postaviť na nohy tréningový plán pre lektorov a spustiť online výučbu. Vytvorili sme malé tímy, určili mentorov a trénovali ZOOM. Vybrali sme ho na základe skúseností kolegov a tiež preto, lebo už vtedy v ňom fungovali „breakout rooms“ a veľmi dobre funguje aj pri slabšom pripojení na internet. Ak máte omeškanie prenosu a ľudia si skáču do reči, je ťažké viesť dobrú konverzačnú hodinu. Keď vám do toho prídu technické komplikácie, obzvlášť pri cudzom jazyku, nie je úplne jednoduché udržať zaujímavú konverzáciu a atmosféra rýchlo vyprchá.

Pre mňa osobne bolo v pandémii veľkým zážitkom zažiť kognitívnu kondíciu tímu v praxi. Vidieť, čo robí funkčné vzdelávanie s firmou ako takou. Veľa sa píše o dôležitosti vzdelávania, ale zažiť to bolo pre mňa úplne iné. Vzdelávanie zďaleka nie je len o nadobudnutých zručnostiach a vedomostiach, zrazu som videla, aký reálny dopad má vzdelávanie na flexibilitu, duševné zdravie a aj kvalitu života ľudí a firmy.

Rozumiem tomu tak, že online výučba posunula Vašu školu novým smerom a otvorila vám nové možnosti. V čom je z vašej skúsenosti online vzdelávanie iné v porovnaní s prezenčnou výučbou?

Z pohľadu študenta je ľahko dostupné a šetrí čas. Z pohľadu lektorov je to naopak náročnejšie. Stráca sa možnosť vnímať ľudí v triede a je veľmi dôležité vedieť, čo robíte, nespoliehať sa, že to vycítite zo skupiny. Treba si vedieť vedome vyberať metódy, nástroje, vedieť predpokladať, že keď toto urobím, asi toto sa udeje. Mať kvalifikovaný a skúsený tím sa stalo nevyhnutnosťou pre kvalitnú výučbu. Zároveň sa otvorili úplne iné možnosti fungovania, hlavne čo sa týka firemného vzdelávania. Pre nás bolo vždy najťažšie a najdrahšie pritiahnuť do Bratislavy trénerov pre našich lektorov. Teraz si môžeme dovoliť pracovať s rôznymi odborníkmi na úplne inej frekvencii. Dnes máme možnosti učiť sa s kýmkoľvek a kdekoľvek na svete, to v podstate platí pre akúkoľvek firmu, kde zamestnanci dokážu angličtinu aktívne používať. Ja napríklad práve navštevujem kurz marketingu, kde prednáša Seth Godin a Philip Kotler.

Čiže Vaše interné vzdelávanie je prevažne online? Máte rovnakú skúsenosť aj vo firemnej výučbe u klientov?

Prevažne áno, ale organizujeme aj víkendové workshopy a v lete máme už niekoľko rokov letnú školu. Vzhľadom na to, že naši tréneri nie sú v Bratislave, tak väčšina vzdelávania je v online prostredí.

Sme firma, ktorej pracovný jazyk je angličtina a rovnako ako naši klienti, aj my sa pasujeme s rôznymi situáciami, ktoré v medzinárodnom tíme vznikajú.

Keďže máme anglicky hovoriace pracovné prostredie, tak je pre nás napríklad dôležité, aby aj naša office manažérka a recepčná hovorili plynule po anglicky. Avšak zamestnať na túto pozíciu človeka s plynulou angličtinou je prakticky nemožné. Na vlastnej koži teda vieme, čo si to vyžaduje za investíciu z našej strany a úsilia zo strany kolegyne dostať sa z B1 na C1.

Veľkou zmenou po pandémii tiež je, že už nemáme tím pod jednou strechou v Bratislave, ale v rôznych krajinách a dokonca aj kontinentoch. Je to neustála práca a úsilie vylepšovať spôsoby, ako rozvíjať tím, ktorý sa fyzicky nestretáva. Hľadať cesty, ako budovať tímového ducha, profesionálne, ale aj ľudské vzťahy, ktoré sú základom k vzájomnému odbornému rešpektu, dôvere  a spolupráci. Veľmi sa nám osvedčilo využívať na posilňovanie tímu spoločné vzdelávanie a vzdelávacie projekty.

Hoci mám pocit, že je to u nás na Slovensku ešte stále málo rozpoznaná, ale napriek tomu významná pridaná hodnota online výučby, už máme klientov, ktorý  majú pobočky po celom Slovensku a záleží im na kvalitnej online výučbe. Prostredníctvom online výučby nielen trénujú angličtinu, ale aj prepájajú zamestnancov a posilňujú vzťahy medzi ľuďmi, ktorí sa nepoznajú a normálne by spolu v práci nekomunikovali. Zlepšujú si jazyk a zároveň sa lepšie poprepájajú a zoznámia.

A čo nové metódy a trendy vo výuke cudzích jazykov?

To je dobrá otázka. Technológie nám dávajú nové nástroje, avšak je dôležité uvedomiť si, že mozog nám stále funguje rovnako. Technická revolúcia je ďaleko rýchlejšia ako evolúcia, čiže na to, aby sme sa efektívne učili, je pre nás stále dôležitejšie sa z učenia tešiť a mať dobrý sociálny kontakt, než nová super aplikácia. Neuroveda ide rýchlo vpred, ale zatiaľ sa dá zjednodušene povedať, že stále platí staré známe „v zdravom tele zdravý duch“. Čím viac sme v pohode – fyzicky aj duševne, tým viac sa naučíme. Čím máme viac stresu, menej spíme a zle sa stravujeme, tým horšie náš mozog funguje.

Technologický rozvoj prináša výborné a neustále nové možnosti, ale stále sa musím veci naučiť a nič mi do hlavy nenaskáče. Výhodou je, že mám k dispozícii veľa pomocných nástrojov, mám možnosť počúvať podcasty, diskutovať s ChatGPT, nechať ním opraviť e-mail, alebo si nájsť kamarátov po celom svete a byť s nimi úplne jednoducho v dennodennom kontakte.

Stále viac nám každý deň ovplyvňuje AI a prekladače sú dnes takmer dokonalé. Potrebujeme sa vôbec ešte učiť cudzí jazyk? Nebude mi stačiť prekladač do ucha?

Človek nie je len zhluk funkčných procesov. V mnohom pedagógovia aj psychológovia bijú na poplach, lebo technológie majú na bežnú populáciu skôr degenerujúci ako rozvíjajúci vplyv. Máme sociálne siete, o ktorých sme si na začiatku mysleli, že nám pomôžu udržiavať rodinné a kamarátske vzťahy s ľuďmi, ktorí od nás žijú ďaleko. Dnes ale zažívame presný opak – odcudzenie, úpadok komunikácie, hovoríme o závislosti na sociálnych sieťach, ktorá častokrát produkuje úzkosť a pocity menejcennosti.  Chcem tým povedať, že technológie majú obrovský potenciál nás posunúť, ale či nás naozaj posunú, to je na nás. Zatiaľ nás skôr valcujú a chytajú do osídel zdanlivých úspechov.

To, že vieme ako veci robiť lepšie a máme k tomu možnosti, ešte neznamená, že to tak robíme. Život je stále o kvalite našich vzťahov, o zdraví, o našej pevnej vôli a disciplíne. Máme dnes už jedlo v tabletkách, ale napriek tomu rastie zážitkový gastro biznis, lebo jedlo nie je len o výživovej hodnote. Tak je to aj s učením, už veľmi dlho vieme, že keby sme sa hodinu denne venovali jazyku, tak progres je násobne väčší. Prečo teda musíme vysvetľovať, že domáce úlohy a práca mimo hodiny je absolútne nevyhnutná, ak sa chce niekto naozaj zlepšiť? Vieme, čo máme robiť, ale máme na to reálne disciplínu? Koľko z nás cvičí? Je zdravo? Máme lepšie podmienky ako kedykoľvek v histórii, ale bojujeme s bolesťami chrbta a obezitou už v štyridsiatke. Máme pod prstami všetky informácie sveta, a napriek tomu rastie počet ľudí, ktorí si myslia, že Zem je plochá.

Nebojím sa, že AI vytlačí ľudí a ľudskosť. Ja používam ChatGPT aj deepl denne, pomáha mi to šetriť čas a robiť veci lepšie, ale vymyslieť, čo chcem, napísať a zhodnotiť, či výsledok komunikuje to, čo ja chcem, aby tam odznelo, to je stále na mne. Mať prekladač v uchu je super vec, ale jazyk nie sú len slová. Komunikácia je komplexná. Je to aj kultúra, historický aj súčasný kontext, vzťahy a psychológia, je to súhra mnohých vecí, ktoré každý z nás číta trochu inak.

A Vaši študenti sa nedožadujú zrýchlených postupov a výdobytkov technológií? Kto chodí na angličtinu do The Bridge?

Máme verejné kurzy, firemné vzdelávanie a v posledných rokoch sa venujeme aj koučingu v angličtine a vzdelávaniu učiteľov. Je to široké spektrum ľudí, ale myslím, že všetci sú šikovní a veľmi fajn ľudia. Záleží na tom, aby sa naozaj angličtinu naučili.  Sú to ľudia, ktorí vedia, že hoci im ako škola poskytneme všetko, čo potrebujú, tak výsledok sa rovná hlavne ich vynaloženému úsiliu.

Pre nás je dôležité, aby naši študenti mali reálne výsledky. Keď si u nás zaplatíte kurz, chceme, aby ste naň naozaj chodili. Dochádzka našich študentov preto vstupuje aj do odmeňovania našich lektorov. Je frustrujúce pripravovať sa na hodiny a nevidieť výsledky u študentov, dobrého učiteľa to nebaví. A keďže sa zároveň všetci niečo učíme, veľmi dobre vieme, že jedna vec je chcieť a druhá vec je to aj robiť. Pracovať s motiváciou, disciplínou a návykmi je dôležitou súčasťou práce našich lektorov. Priviedlo nás to aj ku koučingu. Aby boli naši lektori efektívnejší a vedeli pomôcť svojim študentom so správnym nastavením cieľov a udržiavaním motivácie, pravidelne ich trénujeme v základných koučingových technikách.

Venujete sa aj vzdelávaniu učiteľov, čo sú pre Vás najväčšie výzvy a úspechy? Je niečo, čo sa vám už podarilo a s čím ste spokojná?

Najväčšia výzva bola a je vytvoriť a udržiavať zdravý ekosystém vzdelávania vo vnútri našej školy. Učenie sa nových vecí znamená neustále vystupovanie z komfortnej zóny a je dôležité mať prostredie, ktoré postrkuje ľudí vpred a zároveň ich podporuje a motivuje.

Za náš úspech považujem vybudovanie systému interného vzdelávania a práce s lektormi. Jeho výsledky dnes už vidíme v praxi na dochádzke a výsledkoch študentov. Dokonca sme zaň získali prestížne ocenenie Learning and Development Awards v kategórií najlepší soft skill firemný vzdelávací / rozvojový program za rok 2023. Nesmierne si vážim, že náš program ocenila odborná porota 17 porotcov, odborníkov na HR, L&D a koučing.

Nemôžeme si dovoliť, aby naši lektori zaspali na vavrínoch a pozitívnych spätných väzbách. Na začiatku bolo náročné motivovať ich, prelomiť to nám pomohla naša letná škola. Pomohli sme si psychológiou prispôsobovania sa a vzorov. Stráviť týždeň zavretí v Zaježovej so špičkovými ľuďmi z nášho odboru malo významný dopad nielen na rozvoj jednotlivcov, ale aj celého tímu. V diskusiách s Philipom Kerrom, Mikom Shreevom, Rakeshom Bhanotom, Petrom Medgyesom a inými sme zrazu všetci akosi viac pochopili, že aha, tak takto môžem byť lepší, toto znamená byť naozaj profesionál. Pre budovanie tímu a motivácie sú vzory veľmi dôležité. Byť spolu celý týždeň je tiež výborné na to, aby sme sa lepšie spoznali, nadviazali hlbšie vzťahy a získali väčší vzájomný rešpekt. Podporilo to dôveru v tíme a následne prišlo aj kvalitnejšie zdieľanie skúseností a učenie sa jeden od druhého.

Zaujímavé a veľmi motivujúce je pre mňa pripravovať aj medzinárodné konferencie pre angličtinárov. Pred pandémiou sme takmer desať rokov organizovali jednu z najväčších angličtinárskych konferencií v CEE regióne, ELTforum. Pravidelne organizujeme okrem letnej školy pre učiteľov angličtiny aj kurzy s rôznym zameraním, workshopy a webináre. Učitelia sa potrebujú učiť a rozvíjať, lebo iba to, čo máme, môžeme posunúť ďalej.