Mark Andrews: Reakcia na kritiku je kľúčová pre rozvoj učiteľa

Pri príležitosti organizovania našej konferencie Teachers‘ Day 2025 sme sa porozprávali s Kamilou Jančíkovou, jednou z prezentujúcich, a položili sme jej pár otázok. Jej odpovede si môžete prečítať nižšie.

Mohli by ste v krátkosti porozprávať niečo o sebe a vašich znalostiach?

Prvé učiteľské skúsenosti som získal v Bavorsku vo veku 18 rokov, ešte pred nástupom na univerzitu. Po ukončení štúdia východoeurópskych štúdií v Bradforde som dostal ponuku pracovať v Nemeckej demokratickej republike a učiť na univerzite v Rostocku. Po dvoch rokoch som si urobil ročný postgraduál v oblasti vzdelávania ELT v Manchestri a vrátil som sa učiť do NDR vo východnom Berlíne na ďalšie dva roky. Potom som dva roky pracoval v súkromnej jazykovej škole v Brightone a potom som dva roky pôsobil na Univerzite Palackého v Olomouci.

Neskôr som absolvoval magisterské štúdium ELT na Lancaster University a potom som sa vrátil do Československa a Českej republiky ako školiteľ v Pardubiciach a potom v Olomouci. V rokoch 1996 – 2002 som pracoval pre British Council v Budapešti, na univerzite som ostal do roku 2011, keď som začal pracovať ako riaditeľ školení pre SOL v Devone (Sharing One Language) do roku 2022. Odvtedy pracujem ako učiteľ na voľnej nohe a školiteľ.

Mojou hlavnou odbornou oblasťou je medzikultúrne učenie a vyučovanie s jazykovými, kultúrnymi a pedagogickými cieľmi. Podieľal som sa aj na spoluorganizovaní kurzov teaching unplugged (Dogme ELT).

O čom bude váš príspevok na konferencii a aký bude jeho prínos pre publikum?

Ak budete k študentom pristupovať v prvom rade ako k ľuďom, v druhom rade ako k žiakom a až potom ako k študentom angličtiny, možno sa niečo naučíte. Ak si dáte za hlavný cieľ nadviazať dobrý vzťah s novou skupinou, potom bude vyučovanie oveľa ľahšie. Nemusíte byť herec alebo zabávač, aby ste boli dobrým učiteľom, v skutočnosti môžete byť dobrým učiteľom, aj ak ste pomerne tichý, uzavretý človek.

Rozhodujúce však je, aby študenti vedeli a cítili, že vám na nich záleží ako na ľuďoch, ako na študentoch a ako na študentoch angličtiny. Na tomto workshope sa budeme zaoberať praktickými spôsobmi, ako môžu byť učitelia takými učiteľmi, s ktorými sa študenti s rôznymi povahami môžu cítiť dobre. Pozrieme sa aj na to, čo znamená správať sa k študentom tak, ako keby to s učením mysleli vážne, aj keď sa to možno nezdá, a ako môže byť kľúčovou súčasťou záujmu študentov a ich účasti na hodine aj to, že im dáme možnosť vyjadriť sa k rozhodovaniu.

Spomínate si na nejaký konkrétny zážitok alebo aha moment, ktorý ste v poslednom čase zažili v súvislosti s vyučovaním alebo učením?

Získanie môjho spisu Stasi z východného Berlína na začiatku pandémie. Informovalo ma o tom 18 ľudí a bolo naozaj zaujímavé čítať, čo o mne napísali vrátane môjho učenia. Myslím, že som si vďaka tomu znova uvedomil, aké užitočné môže byť, keď vás ľudia prídu pozorovať a potom o tom hovoria, alebo keď sa natočíte na video a potom si ho pozorne pozriete s cieľom pokúsiť sa pochopiť, čo na hodinách robíte a prečo to robíte.

Keď sa vidíte z perspektívy, ktorú ste predtým nevideli, môže to byť neprekvapivo podnetné, záhadné, dezorientujúce, ale možno aj poučné, najmä keď to napíše informátor Stasi v 285-stranovom spise o vás, vašej osobnosti, vašom vyučovaní a vašich politických názoroch.

Je dobré pokúsiť sa pochopiť veci, ktoré sa vám stali v minulosti… Neraz si na to nájdeme čas, ale ak by sme to robili častejšie, myslím, že by to malo veľmi pozitívny vplyv na naše vyučovanie a na náš život vôbec. V mojom spise Stasi bolo niekoľko kritických poznámok na moju osobu a na mňa ako učiteľa a tie ma prinútili veľmi intenzívne sa zamyslieť nad tým, aký som bol ako nekvalifikovaný 25-ročný učiteľ.

Na čom momentálne pracujete / čo sa práve učíte?

Myslím, že počas mojej učiteľskej kariéry som sa veľmi zaujímal o to, aby som do triedy prinášal svoje vlastné fotografie ako podnety na diskusiu, a povzbudzoval som študentov, aby tiež prinášali svoje vlastné fotografie. Keď som absolvoval kurz PGCE v Manchestri, venovali sme sa aktivitám typu opíš a nakresli, opisom obrázkov a aktivitám zameraným na informačné medzery s využitím fotografií, ako aj hľadaniu rozdielov na obrázkoch. Myslím si, že je dobré prekročiť rámec opisu obrázkov a venovať sa interpretácii obrázkov a teraz sa venujem zhromažďovaniu kľúčových fotografií z môjho života, ktoré ovplyvnili môj život a z ktorých som vychádzal aj pri vyučovaní. Toto je jeden z príkladov.

Ak by ste mali dať začínajúcim učiteľom jednu radu, aká by bola?

Myslím si, že to, ako reagujeme na kritiku, je pre náš rozvoj ako učiteľa kľúčové, a namiesto toho, aby sme sa snažili brániť a ospravedlňovať to, čo robíme tvárou v tvár kritike, môže byť produktívnejšie pokúsiť sa skutočne pochopiť, odkiaľ kritika prichádza, a otvoriť priestor pre dialóg, ktorý môže byť v kontexte rozvoja učiteľa prospešný pre pozorovateľa aj pre pozorovaného.

Ďakujeme za rozhovor.

Marka Andrewsa môžete stretnúť na našej konferencii Teachers‘ Day 2025.