Kristiana je našou študentkou už takmer celý rok. Okrem individuálnych lekcií absolvovala aj skupinovú výučbu, všetko v pandemickej online podobe. Pýtali sme sa jej však nielen na to, ako sa jej u nás páči a ako napreduje v zlepšovaní svojich jazykových zručností, ale aj na to, čo pozitívne jej súčasná situácia priniesla a aký jej jej názor na ekolifestyle. 🙂
Ahoj Kristi, ako pokračuješ so svojim štúdiom angličtiny?
Po hodinách s lektorkou Vandou som vždy usmiata a dobre naladená. Veľmi ma bavia témy a aktivity, ktoré vyberá. Už ma dobre pozná a vie, čo ma baví a čo mám rada. A vďaka tomu sa hravou formou na mňa toho veľa nalepí. Pri našich rozhovoroch som viac uvoľnená a viem sa lepšie a rýchlejšie vyjadriť. Pomohlo by mi, ak by som sa angličtine viac venovala aj samostatne. Snažím sa si na to urobiť príjemný rituál. No veľmi ma teší, že som s angličtinou v pravidelnom kontakte a posúvam sa.
V poslednej dobe u nás v Bridge žijeme ekolifestylom viac ako obvykle. My o tebe vieme, že máš k tejto téme blízko. 🙂 Podarilo sa ti v posledných mesiacoch zaviesť si nejaké nové eko zvyky či vychytávky?
Naučila som sa, ako lepšie skladovať potraviny, najmä zeleninu, ovocie, pečivo, aby vydržali čo najdlhšie čerstvé. Takisto si lepšie plánujeme nákupy, robíme si dopredu pripravený zoznam a vďaka tomu dokážeme takmer všetko spotrebovať a nemusíme pokazené jedlo vyhadzovať. Je to naozaj úžasný pocit aj psychicky, pretože každé jedno vyhodené jedlo ma podvedome trápilo. No dobrým plánovaním a starostlivosťou o potraviny sa tomu dá predísť.
Pandémia sa nás všetkých dotkla, zmenila mnohým nielen spôsob práce. Ako je to u teba?
Pandémia zmenila komplet celý môj režim k omnoho lepšiemu a mnoho návykov a aktivít si už ponechám. Predtým som cca do druhej rána pracovala za počítačom, unavená som si šla ľahnúť. Ťažko sa mi vstávalo a vždy som vstala na poslednú chvíľu, takže moje rána boli veľmi hektické a stresujúce.
Viacerí z nás objavili aj nové záľuby či činnosti, ako zužitkovať nadbytok voľného času. Prišla si vďaka pandémii na chuť nejakej aktivite, ktorej si dovtedy nevenovala pozornosť?
Teraz si s manželom Otom dáme spoločnú večeru o šiestej a za počítačom či s mobilom v ruke som väčšinou maximálne do deviatej. Potom si užijem rituál umývania sa a skin care v kúpeľni a hodinu pred spaním si čítam knihu, alebo sa s Otom rozprávame. Ráno vstávam spontánne a bez budíka okolo siedmej-ôsmej, čo som si predtým nevedela predstaviť. Bez budíka by som vedela spať aj do jedenástej, a stále som sa necítila vyspatá. Urobím si pár cvikov na ponaťahovanie a uvoľnenie a vychutnám si pomalé raňajky. Medzi deviatou a desiatou sa pustím do práce. Telefón a instagram si otvorím až po jedenástej a niekedy sa k tomu dostanem až podvečer. Predtým som to robila hneď po zobudení, ešte v posteli. Ešte som sa ani poriadne nezobudila a už na mňa vyskakovalo množstvo informácií, myšlienok a iných životov. Úplne som sa tým odpojila sama od seba. Od svojho vlastného prežívania, mojich pocitov a myšlienok. A mala som plnú hlavu iných ľudí. Necítila som sa dobre. Cítim veľkú zmenu k lepšiemu, odkedy to mám nastavené inak.
Pomerne často u teba môžeme vidieť, že chodíš pešo a na prechádzky. Rátaš si koľko urobíš denne kokov?
Bola som zvyknutá na pravidelné tréningy s trénerkou a kvôli opatreniam sme spolu od začiatku tohto roka necvičili. Viem, aký je pohyb dôležitý pre naše zdravie, no samej sa mi do cvičenia doma nie vždy chcelo. Cvičiť podľa videí mi až tak nevyhovuje a sama som si nevedela vymýšľať zaujímavé a efektívne tréningy. Preto, aby som sa udržala v pohybe, som začala chodiť na každodenné prechádzky. Je to pre mňa aj forma relaxu, vyčistenia hlavy. Alebo pri tom veľmi často cez bezdrôtové airpods slúchadlá telefonujem, rozprávam sa s mojou najbližšou rodinou, ktorú mám ďaleko, aj počúvam hudbu či sa vzdelávam cez zaujímavé podcasty. V telefóne mám aplikáciu, ktorá mi ráta kroky a zo zvedavosti sa tam občas pozriem. V priemere urobím tak osem až desaťtisíc krokov, ale určite sú aj také dni, keď som lenivá a ani nevyjdem z domu. 😊
Aké prechádzky máš najradšej?
Najčastejšie chodím na Slavín, tú trasu mám veľmi rada, aj keď som ju absolvovala už veľmi veľakrát. Idem rôznymi peknými zákutiami do kopca a po množstve schodov. Chodím sa prechádzať aj do prezidentskej záhrady, ale aj do lesa. Rada striedam mestské prechádzky s prírodou.
Veľa chodíš určite aj vďaka tomu, že nemáte s Otom auto, však? Čo vás priviedlo k rozhodnutiu vzdať sa vlastného dopravného prostriedku?
Bývame v centre mesta, všetko máme blízko. Ak potrebujeme ísť ďalej, využívame taxíky, ktoré sú veľmi praktické a rýchle, aj pomerne lacné. Nemusíme riešiť zdĺhavé parkovanie ani údržbu a starostlivosť o auto. Veľmi radi chodíme vlakom, alebo, ak je to potrebné, auto si prenajmeme. Zhodli sme sa, že vlastné zatiaľ nepotrebujeme. Boli by to pre nás zbytočné výdavky.
Aké sú výhody nevlastniť auto? A čo nevýhody?
Výhodou je menej starostí a paradoxne šetrenie času (parkovanie, starostlivosť o auto), peňazí aj našej planéty. Nevýhodou je, že niekedy by sa nám z pohodlnosti auto hodilo, ale toto si poviem najmä ja, a tak maximálne trikrát za mesiac, čo ešte stále nie je dôvod na kúpu auta. Myslím, že ak budeme mať deti, tak ten čas príde.
Vieme, že si dávaš záležať na tom, aby ste doma jedli kvalitne. Ako a kde zvyknete nakupovať potraviny tak, aby spĺňali tvoje kritériá na kvalitu?
Raz za dva týždne chodíme na väčší nákup do Kauflandu, kde kupujeme bio ovocie, zeleninu a kvalitné produkty vo veľmi výhodných cenách. Takmer každú sobotu chodíme na trh na Žilinská, aj kvôli tej úžasnej atmosfére. Už tam poznáme tých dvoch, troch pestovateľov, ktorí nosia lokálnu zeleninku a ovocie priamo zo svojej záhradky. Slovenské mäso a kváskový chlieb nakupujeme v supermarkete, kde im na pôvode potravín veľmi záleží a môžeme sa na kvalitu spoľahnúť. Vajíčka, mliečne produkty a koreniny si objednávame od rodinnej slovenskej firmy. Alebo nám čerstvé domáce vajcia a zavárané džemy a dobrotky nosí naša blízka kamarátka od nich z dediny. Čerstvé ryby kupujeme v tržnici od overenéhoo predajcu. A takisto chodím do môjho obľúbeného bioobchodu Bioland, alebo do bezobalového Udobrožrúta, kde majú tiež kopec kvalitných produktov aj dobrú atmosféru.
Keď sme pri tej kvalite, vieme, že podporuješ aj mnohé lokálne podniky, ktoré to hlavne v tejto dobe nemajú ľahké. Akým spôsobom sa rozhoduješ, od koho si objednáš jedlo?
Máme pár obľúbených podnikov, ktoré striedame. Jeden-dvakrát do týždňa nevarím a jedlo si objednáme. Sú to reštaurácie, do ktorých sme chodili aj pred pandémiou a veľmi dobre sme sa tam cítili. Vieme, ako im záleží na kvalite. Páči sa nám, že varia zdravšie, ľahšie, minimalistickejšie a zároveň veľmi chutne. Základom dobrej reštaurácie je pre nás príjemná atmosféra, jedlá najmä z kvalitných, lokálnych a sezónnych surovín a tiež menšia ponuka jedál. Pretože ak je v lístku veľmi veľa jedál na výber, málokedy to bude čerstvé a kvalitné. A z jedál musí byť cítiť nejaká kreativita alebo poctivá tradičnosť. Najčastejšie si objednávame z japonskej reštaurácie Izakaya kansai, z vietnamskej kuchyne Phočkareň, z tradično-kreatívneho Kubistu a ak máme chuť na niečo viac fancy a čerstvé ryby, tak Iasai.
Mäsová produkcia výrazne ovplyvňuje naše životné prostredie. My sme sa preto v Bridge minulý mesiac rozhodli zapojiť do Zelenej výzvy a dva dni v týždni sme mali vegánske obedy. Aký je tvoj postoj voči vegetariánstvu či vegánstvu?
Aj u nás často varíme vegetariánske a vegánske jedlá. Máme ich s manželom Otom veľmi radi. Asi dvakrát do týždňa si pripravujeme ryby a mäso približne raz. Tak nám to vyhovuje najviac. V jedle sa veľmi neobmedzujeme, dáme si, na čo máme chúť, uprednostňujeme striedmosť, sezónnosť, lokálnosť a kvalitu. Ale snažíme sa najmä vychutnať si ten čas počas jedenia aj samotné jedlo. Vyhradiť si naň dostatok času, pokoj, urobiť si príjemnú atmosféru a užiť si to.
Ako najradšej tráviš svoj voľný čas, Kristi?
Pokojným vychutnávaním si dobrého jedla trikrát denne. Pretože tento čas si väčšinou doprajem, aj keď mám toho naozaj veľa na práci. Je to pre mňa dôležité a mám rada stolovanie s peknou atmosférou, príjemnou hudbou, pri ktorom sa zameriavam najmä na chuť jedla. Vtedy nerada otváram veľké témy na rozhovor, lebo sa nemôžem dobre sústrediť na jedlo. 😀 Takisto mám veľmi rada prípravu jedla, prechádzky, cvičenie, čítanie… Taktiež mám veľmi rada dlhé rozhovory s mojou rodinou, ktoré idú viac do hĺbky. Mám ich ďaleko, ale často si voláme a tiež to vnímam ako veľmi hodnotný čas – prehlbovanie vzťahov s mojimi najbližšími.
Páčil sa vám rozhovor s Kristianou? Ste tiež študentom našej školy a radi by ste sa podelili o svoj príbeh? Neváhajte nám napísať na media@thebridge.sk, budeme sa veľmi tešiť na vaše skúsenosti! 🙂