Čo som sa naučila o výučbe počas svojho pobytu v Bratislave v rámci programu Erasmus+

Eugenia María González Betancor je riaditeľkou EOI a Distancia de Canarias – verejnej jazykovej školy so sídlom na Kanárskych ostrovoch, ktorá ponúka flexibilnú, prevažne online výučbu pre dospelých študentov. Škola poskytuje kurzy angličtiny, francúzštiny a nemčiny na úrovniach od A2 po C2, pričom kombinuje samostatné štúdium s odbornou podporou kvalifikovaných učiteľov. Jej model je navrhnutý tak, aby sprístupnil kvalitné jazykové vzdelávanie ľuďom, ktorí nemôžu navštevovať bežné prezenčné hodiny, pričom sa kladie silný dôraz na komunikačné zručnosti a oficiálnu certifikáciu.

Eugenia nás minulý mesiac navštívila v Bratislave a v rámci programu Erasmus+ a strávila týždeň v našej škole diskusiami s tímom či pozorovaním výučby. Čo sa dozvedela? A čo sa jej na Bratislave páčilo? Prečítajte si v našom rozhovore.

Čo ťa motivovalo prísť sem? Ako si sa dozvedela o Bratislave a o našej škole?

Barbara (zodpovedná za projekty Erasmus+ v The Bridge) bola v kontakte s inou jazykovou školou podobnou tej mojej. Tak som si The Bridge vyhľadala na internete a povedala som si, že to je presne to, čo potrebujem. Pretože v mojej škole vyučujeme len online, je veľmi ťažké nájsť miesto, ktoré má rovnaké hodnoty alebo ciele ako my.

Aký je najväčší rozdiel medzi našou školou a tvojou školou?

V prvom rade ste súkromná škola, zatiaľ čo moja je štátna, to je hlavný rozdiel. Z toho vyplýva veľa ďalších rozdielov, ale myslím si, že sú v skutočnosti nepodstatné, pretože ak je mojím cieľom vzdelávanie, nemali by byť také dôležité. A mám šťastie, pretože moju školu prevádzkuje vláda a zvyčajne dostávame dostatočnú podporu.

Akých máte študentov?

Učíme len dospelých. Jazykové školy v Španielsku podporované štátom učia hlavne dospelých. Ale keď máš 14 rokov, môžeš sa tiež prihlásiť na hodiny, ak tvoj druhý jazyk na strednej škole nie je ten, ktorý chceš študovať.

Učíte len angličtinu?

Nie, v našej škole vyučujeme angličtinu pre učiteľov, ale okrem toho aj nemčinu a francúzštinu.

Je v Španielsku veľký dopyt po cudzích jazykoch?

Áno, je to tak. Máme veľa konkurentov. Existuje veľa súkromných inštitúcií, ktoré ponúkajú svoje služby, ako sú kratšie kurzy alebo intenzívne kurzy. A práve to vytvára rozdiel, hoci študenti si za to musia dosť priplatiť a potom sa rozhodujú pre medzinárodne uznávané skúšky. My však takéto skúšky nemáme, iba národnú.

A čo učitelia? Je ťažké nájsť dobrých?

Nie, vlastne ani nie. Najmä na jazykových školách sú učitelia veľmi kvalifikovaní. A keďže nás zamestnáva štát, nie je to pre nás naozaj problém. Štát jazykové školy finančne podporuje – personál, budovy, všetko je hradené vládou. Niektorí vaši kolegovia mi povedali, že v tomto máme šťastie. Pre nás nie je problém pracovať len ako učitelia. Dokážeme sa tým aj uživiť.

Spolupracujete aj s inými jazykovými školami?

Áno. Pravidelne máme stretnutia s administratívou aj so štátnymi orgánmi a zároveň sa zaujímame aj o to, ako fungujú ostatné školy. Okrem toho sa každé dva roky konajú konferencie.

Čo si tento týždeň robila v Bridge?

Vlastne toho bolo dosť, lebo som sa zúčastnila štyroch online hodín. Potom som mala pár stretnutí s kolegami a včera bolo tiež veľmi príjemné, keď som s tebou obedovala. A urobila som si veľa poznámok.

Myslíš si, že niektoré veci môžeš zaviesť vo svojej škole?

Iste. Naozaj zaujímavý pre mňa bol rozhovor s Radkou, ktorá mi dala veľa zaujímavých návrhov pre našu webovú stránku. Je to niečo, nad čím som doteraz príliš nerozmýšľala. Ako vytvoriť to prepojenie so školou, aj keď tí študenti nie sú naši. Niekedy, keď vyučujeme online, a najmä učitelia angličtiny majú k dispozícii toľko materiálu, vždy sa radi snažíme prinášať inovácie pomocou digitálnych nástrojov. Ale potom niekedy stratíme sústredenie a musíme sa vrátiť k otázke „aký je cieľ“? Učiť študentov a pomáhať študentom učiť sa angličtinu. Keď som videla, ako tu v Bridge vyučujete, pomyslela som si: „pozri, samozrejme, že to robia digitálne, ale nepotrebujú žiadne umelé prostriedky“. Myslím, že sa k tomu niekedy musíme vrátiť.

Čo si videla v meste?

Samozrejme Dunaj. Áno. Som dievča z ostrova, takže vidieť nejakú vodu je pre mňa absolútna nutnosť. Prechádzala som sa hlavne po starom meste a bola som na hrade. A potom som len chcela vidieť a vnímať atmosféru mesta. Samozrejme, sú tu turisti a samozrejme som počula veľa španielčiny. Ale chcela som sa trochu viac ponoriť do toho, čo robia bežní ľudia, takže rada chodím do kaviarní, aby som videla, čo ľudia robia. Aký jazyk používajú, keď spolu rozprávajú. Samozrejme, nejaký slovanský jazyk, a ja ich nedokážem rozlíšiť, ale viem, že som sedela na miestach bez turistov. Ochutnala som miestne jedlá. Nebola som v žiadnych múzeách ani galériách, ale chcela som vidieť architektúru, pretože ma veľmi zaujíma vidieť všetky tie rôzne éry. Páči sa mi táto zmes a myslím si, že mesto je veľmi pestré.

Chcela by si sa sem vrátiť?

Určite. Trochu som o tom premýšľala, keď som sa dnes ráno prechádzala. Niekedy, keď idem do nového mesta, poviem si: „Tu by som mohla žiť“. Niekedy poviem: „Toto nie je miesto pre mňa“. Rád by som spoznal toto mesto lepšie. Je to niečo úplne iné, než čo poznám.

Zmeňme zase trochu tému. Ako definujete dobrého učiteľa?

To je dobrá otázka. Dobrý učiteľ je niekto, kto vie, čo jeho žiak potrebuje, a je schopný nadviazať kontakt a pomôcť žiakovi dosiahnuť jeho ciele.

Si sama učiteľkou?

Áno. V Španielsku pochádzajú riaditelia škôl z radov učiteľov. Učím už 30 rokov. Niektoré roky som neučila priamo, pretože som mala iné povinnosti, a teraz som riaditeľkou školy, ale zároveň aj učím.

Čo sa ti na učení páči?

To, že sa zrazu zastaví čas. Myslím si, že keď robíte svoju prácu poriadne a keď máte svoju prácu radi, nemyslíte na čas. Keď pripravujem hodiny a učebný plán a nájdem niečo, o čom si myslím, že zaujme mojich študentov, teším sa na hodinu, aby som zistila, či to funguje. A keď vidím, že sú šťastní, veľmi ma to teší. Keď sa študenti môžu učiť prirodzene aj v triede a vy, učiteľ, vytvárate atmosféru, ktorá im pomáha lepšie sa učiť.

Ďakujeme za rozhovor a dúfame, že sa v Bratislave znova uvidíme.

Spracovali: Kamila Jančíková / Vanessa Kimličková

Foto: archív Eugenie a the Bridge