Článok z Finweb.sk

Pokiaľ máte klientov, ktorí platia, ale nemajú záujem sa učiť, ťažko ukážete výsledky, tvrdí Klaudia Bednárová, majiteľka jazykovej školy Bridge.

Päť rokov učila, a tak prišla na to, ako škola fungovať nemá. Založila si vlastnú jazykovú školu. Chystá sa organizovať medzinárodnú konferenciu zameranú na vzdelávanie lektorov.

Pred založením vlastnej školy ste v mladom veku pracovali ako učiteľka či koordinátorka Greenpeace. Prečo ste sa rozhodli robiť niečo na vlastnú päsť?

Učiť som začala v roku 1999 v jazykovej škole v Nitre, kde som pôsobila päť rokov. Popritom som robila dobrovoľníčku a neskôr koordinátorku dobrovoľníkov v Greenpeace. Po ukončení vysokej školy pedagogickej som začala uvažovať, ako ďalej a čo chcem v živote robiť. Hoci som sa lektorovaniu venovala čiastočne aj v rámci Greenpeace, chcela som sa mu venovať naplno. Keďže som nenašla školu, ktorá by mi vyhovovala, rozhodla som sa založiť si vlastnú.

Dá sa hovoriť o konkrétnom impulze, po ktorom padlo definitívne rozhodnutie, že idete do toho?

Končila som školu a prišla som do bodu, keď som si uvedomila, že ak sa chcem ďalej posúvať, musím urobiť zmenu. Mala som pocit, že buď budem navždy koordinátorkou dobrovoľníkov, alebo sa budem venovať tomu, čo som študovala a hýbať sa ďalej.

Mohli ste však ísť učiť do existujúcej školy. Prečo ste riskovali s vlastnou?

Lebo som nenašla takú, v ktorej by som učiť chcela. Nevnímam to ako odvahu založiť firmu. Rozhodnúť sa začať nie je ťažké, ťažké je to rozbehnúť a udržať. Keďže sme nemali vôbec žiadne peniaze, tak sme to brali tak, že ak to nevyjde, nič sa nestane. Keď sme sa prehrýzli cez nájdenie prvých klientov, prvé faktúry a začali sme zamestnávať ľudí, potom to začalo byť oveľa ťažšie.

V čom konkrétne?

Najťažšie bolo presvedčiť prvých klientov, že miliónta prvá jazykovka v Bratislave bude iná ako tie ostatné. Postupne však nachádzame klientov, ktorí vidia veci tak, ako my. Hľadajú kvalitu, chcú sa učiť a na ich angličtine im záleží. Pokiaľ máte klientov, ktorí síce platia, ale nemajú záujem sa učiť, ťažko môžete ukázať výsledky, ktoré dokazujú, že nie ste miliónta prvá jazykovka.

V biznis modeli ste sa od začiatku chceli orientovať na firemných klientov?

Nie, začali sme školou pre verejnosť. Pre vybudovanie základov pre kvalitný lektorský tím je dôležité mať s lektormi pravidelný kontakt a spätnú väzbu. Firemných klientov sme začali oslovovať postupne ako nám rástol tím a istota, že ak tohto lektora niekam pošlem, tak viem, ako učí a viem, že sa na neho môžem spoľahnúť. Dnes máme dve úplne rovnocenné časti. Fungujeme ako kamenná škola a zároveň máme firemnú klientelu. Kamenná škola je pre mňa „srdcom Bridgeu“. Miestom, kde sa všetci každý deň stretávame, vymýšľame, rozprávame sa.

A zároveň vzniká kolektív ľudí, ktorí sa poznajú a vytvárajú spoločnosť. Opačne je to však asi pri školách, ktoré vyrastú do veľkých rozmerov. Nebojíte sa toho?

Nie je to tak o veľkosti, ako o filozofii školy, o tom, čo je pre ľudí, ktorí školu vedú, dôležité. Škola nie je výrobná linka, to, kto vás učí, determinuje kvalitu. Kolektív a prostredie sú pre rozvoj a motiváciu učiteľov kľúčové. Veľa jazykoviek nemá kamennú školu a ich lektori sa stretnú možno raz za mesiac, keď prinášajú faktúry. To pre mňa nie je škola, ale lízingová agentúra.

Celý článok nájdete tu.